Život nie je substancia, ale proces
Apriorným tvrdením mémológie je, že naše myslenie vytvára ekosystém mémových organizmov — mémbiontov — ktoré od prenatálneho veku až po smrť formujú naše mozgy. Sú živé. Toto radikálne tvrdenie treba obhájiť.
Konektóm ľudského mozgu[3] |
Pre lepšie pochopenie významu mozgového konektómu treba p
V pozadí mnohých odborných ale aj laických diskusií o človeku sa vedie roky spor o povahe človeka. Ten má napríklad podobu nekončiacich diskusií o tom, čo má na myslenie človeka väčší vplyv, či geneticky daná vrodenosť, alebo výchova (Nature vs Nurture). Tým sa nevyhnutne dostáva do popredia diskusie otázka prirodzenosti človeka, pretože dnes už je nespochybniteľné, že myseľ človeka nepríde na svet ako čistý nepopísaný list, na ktorý sa výchovou z kultúry všetko zapíše.
Vždy keď ide o to vysvetliť rozdiely medzi mužmi a ženami v nejakej oblasti nášho zložitého ekosystému, dostáva sa nám spravidla stereotypné vysvetlenie v podobe predsudku: je to dôsledok genderových stereotypov, ktoré tu zostali z patriarchálnej spoločnosti. Údajne nie sú medzi pohlaviami také rozdiely, ktoré by ženy vopred diskvalifikovali.
Táto esej pôvodne vznikla ako mailová odpoveď na mailovú otázku počas vianočných sviatkov, čo sa nesporne odrazilo v jej uvolnenom štýle. Na výzvu adresáta ju napokon publikujem tak ako bola pôvodne formulovaná len s minimálnymi úpravami.
Tento článok vznikol ako ako odpoveď na úvahu chate na FB. Kedže sa rozrástla do nechatových rozmerov, tak som sa s FB priateľom dohodol, že ju uverejním ako článok.
Stalo sa, že som bol oslovený, či by som sa nevyjadril ku komentáru Michala Havrana Ako sa nadchnúť aj pre nepochopiteľné a neviditeľné. Prvou vnútornou reakciou bolo: niéééé! Naozaj nemám chuť sa vyjadrovať k pokusom slovenských intelektuálov o ich sebaprezentáciu v tak typickom slovenskom štýle malé, ale naše. Ale aspoň som skúsil, prečítal som si teda komentár a nečakane sa mi objavila spomienka na môjho láskavého starého otca.