Anima et Machina

Podľa Platóna jeho učiteľ Sókrates považoval za najmúdrejšiu myšlienku nápis na veštierni v Delfách: „Poznaj sám seba.“ Neprestáva ma udivovať, že to, čo veľký antický mysliteľ považoval za najväčšiu múdrosť, dnešní intelektuáli s neznesiteľnou ľahkosťou bytia ignorujú. Oni vedia o človeku všetko podstatné, nič nemusia poznávať. Ich pravdy o človeku sú zjavené, nie spoznané.

Mnohé z morfologických a behaviorálnych znakov fenotypu domestikanta má aj druh, ktorý sám seba nazval Homo sapiens sapiens. Pri posudzovaní morfologických, fyziologických, či behaviorálnych znakov, ktoré by mohli byť vyvolané domestikačným tlakom narážame na niekoľko špecifických ťažkostí:

Hlavný a posvätný zákon antropocentrizmu je: človek je centrálny bod svetového diania. Ak k tomu pridáme z kresťanstva zdedený sklon hľadať v každom našom konaní hriech, dostávame špoecifickú kultúrnu posadnutosť sebaobviňovania zo všetkého, čo je inak prirodzený beh vecí.

Dáko tá hypnóza musí predsa fungovať. Pre spoločenské tvory je zrejme nevyhnutná nejaká synchronizovanosť. Vidíme to na kŕdľoch vtákov, na kŕdľoch rýb, či hmyzu. Konať tak ako iní znamená vyššiu mieru istoty, že je to správne. Prečo? Hlavne preto, že prírodný výber formuje správanie optimálne metódou pokusu a omylu a úspešné riešenia sú napokon väčšinovo rozmnožené v populácii.

Obrat v myslení o psyché a o kultúre sapientov má svoj nevyhnutný dôsledok v nazeraní na svet sapientov ako na ekologický systém mémov. Každý jav v tomto svete musí byť nazeraný z pohľadu zákonitostí vzťahov medzi mémami a vzťahov mémov k ich prostrediu. Rovnako nazeráme na organický svet ako na systém vzťahov medzi jednotkami prírodného výberu, či už sú to gény, znaky, organizmy, alebo iné replikované jednotky (napríklad podľa môjho názoru symbionty).

Prekliatím sebareflexie sapienta je antropocentrizmus, ktorý o čo je prirodzenejší, o to je ohlúpujúcejší. Prirodzenosť tkvie v sebastrednosti každého druhu orgasnizmu.

Domestikované organizmy sa vyznačujú určitými spoločnými znakmi. Dokonca, pokiaľ sa budeme pohybovať vo vývojovej vetve cicavcov, dá sa hovoriť o fenotype domestikanta (napríklad v [1]), teda súbore morfologických a behaviorálnych znakov, ktoré sú spoločné pre domestikované zvieratá. Najprv si uvedieme niektoré z takýchto znakov hlavne z pohľadu domestikácie sapienta.

Prakticky od vzniku modernej biológie v 18. storočí sa v kolísavej intenzite vynára v biológii otázka podobnosti sapienta s ním domestikovanými druhmi organizmov, najmä cicavcov. Fenotypová podobnosť je taká zarážajúca, že je veľmi ťažké argumentovať proti predstave sapienta ako jediného  domestikovaného druhu opice. 

S nárastom dôsledkov hospodárskej krízy stáva sa populárnejšou predstava o nespravodlivom rozdelení bohatstva. Podľa nej si pár superzbohatlíkov či už v jednotlivých krajinách, najmä však v globálnych finančných korporáciách uzurpuje (rozumejme  — ukradne) od väčšiny populácie zdroje pomocou rôznych špekulácií, vytváraním účelových dohôd s politikmi, či korupcie. Je predsa nemysliteľné, aby niekto vlastnil stovky miliárd dolárov, kým polovica sveta žije zo štyroch dolárov na deň.

Tento článok si kladie za cieľ priblížiť čitateľovi fascinujúci vedný odbor — evolučnú psychológiu v širšom historickom a myšlienkovom kontexte.