Anima et Machina

Pre sapienta samého je fakt jeho kultúry neustálym zdrojom udivovania. Odkiaľ a prečo sa vzali všetky tie stavby, knihy, teórie, umelecké diela, veda, technika, politika, ekonomika,…, a vlastne všetko „ľudské“? Odkiaľ a prečo sa vzali peniaze? Načo sú vôbec také veci opici, ktorou je každý z nás?

Pekný prehľad o súčasnom stave psychológie:  Examining the Acceptance of and Resistance to Evolutionary Psychology  Problém vidím ja v tom, že evolučná psychológia úplne zhodne s inými psychológiami ignoruje kultúru ako súčasť správania človeka-sapienta. 

Mémosféra je globálny ekologický systém mémov.

Mém je replikou replikátora sociálnych interakcií spoločenských organizmov. V projekte Anima et Machina sa zaoberám predovšetkým replikátorom sociálnych interakcií sapientov.

Mém je teda elementárnym kúskom informácie v sociálnych interakciách schopným replikácie. 

Prológ: Benedikt XVI a urážka Islámu

V septembri 2006 pápež Benedikt XVI.

Názory v tejto kapitole sú tézovitým vyjadrením určitej koncepcie evolucionizmu. Preto by si pochopiteľne vyžadovali podrobnejšie zdôvodnenie, ktoré by ovšem neželane zväčšilo rozsah štúdie zameranej na peniaze. Jednotlivé tézy budú postupne v rámci projektu Anima et Machina podrobnejšie zdôvodnené. 

V článku na Oslovi Nadpriemerná tvorivosť - hranica mentálneho zdravia? sa v tom začudovaní implicitne predpokladá, že mozog môže byť v niečom implicitne vychýlený z normálu a pri tom byť vo všetkom ostatnom normálny. To je samozrejme blbosť. Nie sú gény na toto. či na hento. Gény formujú utváranie mozgu ako celku, jeho fungovanie ako celku a keď je nejaký gén mimo normál tak je mimo normál celý mozog.

V článku  Hlenky a jejich důmyslná strategie přežití je opísaná zaujímavá mnohobunečná forma života. Jednotlivé bunky vytvoria organizmus vtedy, keď prídu o zdroje na prežitie. Každá si žije svoj nešpecializovaný život pokiaľ sa dá, a potom je nútená sa špecializovať aby sa vytvoril mnohobunkový organizmus s orgánmi.

V povahe schopnosti poznávať svoje prostredie je dané implicitnosť jeho modelovania. Ak je niečo zrejmé tak to už netreba skúmať a neustále prehodnocovať. Hovorí sa tomu aj duch doby, implicitná znalosť, referenčný rámec alebo aj dobová zaslepenosť či dobová paradigma. Predsa však sa snáď v každej dobe objavia pokusy o redefinície zrejmého.

Karlova univerzita v Prahe vytvára pôdu pre pravdepodobne veľmi zaujímavý spolok mysliteľov v oblasti evolučných vied v európskom kontexte. Mená ako Zdeněk Neubauer, Jaroslaf Flégr, Anton Markoš, či Fatima Cvrčková sú zárukou hlbokého vhľadu do podstatnej otázky nášho bytia — jeho evolúcie. No a práve títo ľudia tvoria jadro dlhoročného projektu prednášok pod názvom „Biologické čtvrtky ve Viničné 7“, z ktorých audia a video záznamy je možné sledovať tu.