Iracionálnosť xenofilnej racionality

Nedá sa nič robiť, ak porovnáme racionalitu xenofóbnych a xenofilných mémplexov, tak tie xenofilné sú ďaleko bližšie tomu, čo sa ujalo v modeli sveta ako racionálne.

Xenofilné mémplexy samozrejme včleňujú do seba mém nadradenosti v hierarchii tlupy nad xenofóbmi. Vyvinul sa takto napríklad mémplex: iracionálny strach z migrantov (ISM). Šíriteľ tohoto mémplexu je odmeňovaný dopamínom pri každom šírení ISM, pretože tento vytvára úspešné symbiózy s vrodenými hierarchizačnými kognitívne-behaviorálnymi mémplexami (HKBM, [1]).

Skrývaný názor

Migrantská kríza poskytuje neutíchajúci prílev inšpirácie pre hľadanie možných ekosystémových zákonitostí v mémosfére západnej civilizácie, ale aj planéty. Napríklad podľa [1]:

Rozum v koncoch ako podstata spoločenskej diskusie

«Európa v dobe racionalizmu 17. storočia opúšťa teologickú argumentáciu a zakladateľ medzinárodného práva Hugo Grotius hovorí, že „aj keby Boha nebolo, musí platiť, že dva krát dva sú štyri“ a dáva tým základ pravidlám, na ktorých sa môžu zhodnúť všetci. O tri storočia neskôr sa Európa nevie dohodnúť na ničom a v roku 1914 sa rozpútava 31-ročné peklo na zemi.»

Centrálne plánované hospodárstvo

Kováč [1] v kapitole „Iracionalita ekonomického systému“opisuje komunistický ekonomický systém ako iracionálny. To je ale pomerne zvláštne, pretože schopnosť racionality prisudzuje systému, hoci v celej knihe robí za ten systém zodpovedných ľudí. Skrátka systému priznáva intencionalitu. Ale môže byť systém iracionálny?

Homo economicus

Pri štúdiu knihy Ladislava Kováča „Prírodopis komunizmu“ [1] som začal, popri iných poznámkach, písať aj poznámku týkajúcu sa Kováčovho chabého pokusu o falzifikáciu neoliberálnej paradigmy, známej pod menom Homo economicus. Ide o pomerne dôležitú otázku, pretože sa zaoberá podstatou existencie človeka, jeho základným antropologickým koceptom. Poznámka sa rozširovala, tak som sa rozhodol ju napokon zverejniť ako článok.

Náhly kolaps komunizmu bol prekvapením aj pre profesionálnych expertov. Bežne sa predpokladalo, že pretrvá stáročia.

Rozvinutie koncepcie dôslednejšieho ateizmu

Aké predpoklady musí spĺňať model sveta, ktorý bude dôslednejšie ateistický?

  1. Nesmie predpokladať absolútnosť v akejkoľvek forme.
  2. Nesmie predpokladať iné javy, ako sú tie, ktoré sú súčasťou a dôsledkom sveta, v ktorom pôsobia.

Na akých princípoch by teda mohol byť postavený svet, ktorý by sa zaobišiel bez monoteistického Boha:

Symbiotyp ako spoločný fenotyp symbiontov

Štúdium domestikácie veľmi rýchlo vedie k úvahám o jave symbiózy. Ťazké je ubrániť sa názoru, že prinajmenšom od istého vývojového momentu symbiózy už prestáva pôsobiť prírodný výber zvlášť na každého symbionta, ale stále viac a viac na ich súžitie.

Zdá sa mi zvláštne, že sa mi nepodarilo túto úvahu nájsť v zdrojoch. Možno som zle hľadal. A možno je to blbosť, len neviem prečo by to mal byť nesprávny pohľad. Ako inak pozerať na endosymbiózy, kde jeden symbiont je integrálnou súčasťou toho druhého?

Tri prejavy všadeprítomnosti Boha, bez ktorých sa veda nezaobíde

Hoci je súčasťou priemernej mysle postosvieteneckého obdobia názor, že veda vyvracia existenciu Boha, pri bližšom skúmaní zistíme, že sa bez absolútneho, vševedúceho a všemocného Boha nezaobíde, naopak, vo všetkom sa naň spolieha. Niet sa čomu čudovať, pretože veda sa tvorila ako súčasť kresťanského kultúrneho ekosystému, mohla sa z neho iba vyvinúť, nemohla vzniknúť z ničoho.

Mém dĺžky slabiky

Podľa štúdie [1] sa v oblasti je v mozgu oblasť, ktorá rozoznáva podľa dĺžky časti reči. Tieto časti musia byť dlhé 480 a 960 milisekúnd a súčasne to musí byť reč. Vtedy oblasť mozgu nazývaná superior temporal sulcus vykazuje vysokú aktivitu v porovnaní s inými intervalmi a iným typom zvukov [2]. Tieto intervaly zodpovedajú dĺžke slabiky.

Kladistika mémov a mémplexov

Najčastejšou námietkou proti teórii mémov je, že mém je vágne definovaný. To viedlo mnohých memetikov aj k odklonu od pôvodne darwinistickej koncepcie k lamarckistickej, pretože sa zamieňal mém s komplexom mémov. A skutočne komplex mémov sa môže meniť priberaním aleb strácaním mémov, čo vyzerá „lamarckisticky“ tak, že získava alebo stráca vlastnosti vplyvom prostredia.Niet však dôvodu k opusteniu darwinistického konceptu. Stačí predpokladať dve veci:

Syndikovať obsah