Pastiersky list ateistickým ovciam Sama Harrisa

Mimoriadne zaujímavým javom, ktorý vývoj našej civilizácie umožnil je, že vďaka tlaku prírodného výberu uprednostňujúceho mémy demokratickej rovnosti všetkých vo všetkom logicky vyvinula aj predstava, že každý je schopný sa vyjadriť ku všetkému. Priamym dôsledkom toho je utopenie hlbšieho poznania v šume povrchných jednoduchých „právd“. Neodpustím si, aby som v kontexte portálu Anima et Machina nepovedal, že sa presadzujú mémy, ktoré sa šíria populačnou r-stratégiou na úkor mémov, ktoré sa musia šíriť populačnou K-stratégiou. Ale to len tak na okraj.

Stroj a život

V knihe Tajemství hladiny [1] A. Markoš cituje D. Abrama [2]:

Singularita nastala dávno, niekedy v mladšom neolite.

V lone nadšenia z prudkého rozvoja kompjútrov a sietí sa zrodila populárna predstava nesporne inšpirovaná nekvalitnou sci-fi literatúrou — predstava singularity. Vraj keď sa dostatočne zhustí počítačová sieť a súčasne bude výkonnosť a pamäťová kapacita počítačov rásť moorovým tempom, jedného dňa počítače začnú byť inteligentnejšie ako my. Prosto nejakým „vynorením“, emergovaním komplexity. Veľmi to pripomína juadistický mýtus o vdýchnutí duše Adamovi jeho Stvoriteľom. Nepopieram, že aj mne sa to vtedy videlo byť možné.

Zostup Západu z pohľadu teórie mémov.

Britský premiér David Cameron zostal pobúrený výrokmi hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil Britániu za "malý ostrov, ktorému nikto nevenuje pozornosť". [1]

Dmitrij Peskov len potvrdil neoddiskutovateľný fakt zostupu západnej civilzácie, iba zabudol, že tam do veľkej miery patrí aj Rusko.

Prirodzená užitočnosť násilia.

My už sme do tej miery domestikovaní, že si ani nevieme predstaviť svet bez polície a súdov. Akonáhle sa niekde objaví prejav násilia, tak sa to považuje za nežiadúci jav a strach z násilia je natoľko patologický, že hoci žijeme v spoločnostiach s najviac potláčaným násilím, neustále sa bojíme.

Podobnosť stavby mozgov vtákov a cicavcov kladie darwinizmu ťažké otázky.

Zdroj: people.eku.edu/ritchisong/birdbrain.htmlHoci sa vývoj vtákov od plazov oddelil pred asi 150 mil. rokov a cicavcov pred asi 250 mil. rokov, mozgy vykazujú v nových štruktúrach (mimo tzv. plazí mozog) výraznú architektonickú podobnosť, aspoň podľa [1].

Drevené želiezko

Drevené želiezkoPomerne často sa v našom kultúrnom prostredí vyskytuje jeden špecifický druh nekonzistentnosti, ktorý vyplýva z dvoch vývojových línií západnej kultúry — kresťanskej teológie a z nej odštiepenej línie vedeckého racionalizmu. Nekonzistentnosť pripomína snahu o vytvorenie sterilnej plodnosti, suchej vody, či dreveného želiezka.

Mozog ako umwelt

Každý organizmus nie je entitou samou osebe, ale je súčasťou celku — prinajmenšom ekosystému. Jeho súvislosť s celkom musí byť nejako odrazená v štruktúre jeho vnútra. Musí sa teda skladať z častí, ktoré spoluvytvárajú jeho integritu a organizáciu a z častí, ktoré určujú jeho vzťah k prostrediu, jeho znalosť prostredia.

Poznaj sám seba alebo o našej neoténii a nekonečnom chodení do škôl

Zdroj: http://annasbones.com/tag/neoteny/

Podľa Platóna jeho učiteľ Sókrates považoval za najmúdrejšiu myšlienku nápis na veštierni v Delfách: „Poznaj sám seba.“ Neprestáva ma udivovať, že to, čo veľký antický mysliteľ považoval za najväčšiu múdrosť, dnešní intelektuáli s neznesiteľnou ľahkosťou bytia ignorujú. Oni vedia o človeku všetko podstatné, nič nemusia poznávať. Ich pravdy o človeku sú zjavené, nie spoznané.

Homo sapiens domesticus

Mnohé z morfologických a behaviorálnych znakov fenotypu domestikanta má aj druh, ktorý sám seba nazval Homo sapiens sapiens. Pri posudzovaní morfologických, fyziologických, či behaviorálnych znakov, ktoré by mohli byť vyvolané domestikačným tlakom narážame na niekoľko špecifických ťažkostí:

Syndikovať obsah