Anima et Machina

Podľa štúdie [1] sa v oblasti je v mozgu oblasť, ktorá rozoznáva podľa dĺžky časti reči. Tieto časti musia byť dlhé 480 a 960 milisekúnd a súčasne to musí byť reč. Vtedy oblasť mozgu nazývaná superior temporal sulcus vykazuje vysokú aktivitu v porovnaní s inými intervalmi a iným typom zvukov [2]. Tieto intervaly zodpovedajú dĺžke slabiky.

Najčastejšou námietkou proti teórii mémov je, že mém je vágne definovaný. To viedlo mnohých memetikov aj k odklonu od pôvodne darwinistickej koncepcie k lamarckistickej, pretože sa zamieňal mém s komplexom mémov. A skutočne komplex mémov sa môže meniť priberaním aleb strácaním mémov, čo vyzerá „lamarckisticky“ tak, že získava alebo stráca vlastnosti vplyvom prostredia.Niet však dôvodu k opusteniu darwinistického konceptu. Stačí predpokladať dve veci:

Jednou z kľúčových koncepcií mémológie je založená na darwinisticko-ekologickej predstave mysle, alebo ak chceme duše. Podľa nej je myseľ ekosystém mémov, ktoé majú medzi sebou zložitý systém symbiotických a konkurenčných vzťahov.

Tento článok je odpoveďou na otázku z Facebooku: čo považujem za kultúru?

S pojmom kultúra je to ako s každým pojmom, ktorý chce v komplexnom systéme niečo vymedziť, ošemetné. Napokon aj pojem komplexnosť je ťažké nejako vymedziť. Pod pojmom kultúra sa v rámci antropocentrickej prirodzenosti sapienta vždy intuitívne chápalo to všetko, čo sapient svojím rozumom stvoril.

Akoby symbolicky sa mi počas vianočných sviatkov dostal na monitor článok [1], ktorý sa stal nečakaným darčekom pod stromček, pretože je pre mňa mimoriadne významný. Môže byť odpoveďou na to, prečo vlastne má myslenie, psychika, presnejšie umwelt organizmov [2, 3], s centrálnou nervovou sústavou a mozgom štruktúru, ktorá je darwinistická, zložená z darwinistických replikátorov — mémov.

Podľa štúdie [1] organizmy, ktoré používajú komplexnejšie obranné mechanizmy voči parazitom žijú dlhšie ako ich jednoduchší príbuzní. Nie som veľkým fanúšikom počítačových simulácií života, a preto musím zdôrazniť, že nemám priveľkú dôveru ani k tejto štúdii. Počítačová simulácia má sotva potenciál dať širšiu odpoveď ako je položená otázka. Simulovaná téma však je skutočne inšpiratívna na zamyslenie.

Na Slovensku práve skončili komunálne voľby. Mali sme si zvoliť svojich zástupcov. Za tým je implicitný predpoklad, že od zvolených zástupcov závisí ako bude daná obec fungovať. Je to typicky opičí predpoklad, vychádzajúci z opičej prirodzenosti. Predsa to, čo sa v obci rozhoduje, závisí od ľudí, od koho iného, že? Kvalita tých rozhodnutí je daná kvalitou vodcov tlupy, a chválapánubohu, demokracia je o tom, že si vodcov môžeme vybrať. Potiaľ vrodený opičí pohľad.

Pre portál Menej štátu chystám štúdiu pod názvom „Podiel štátu na domestikácii opice“. Malo by ísť o darwinisticky dôsledný pohľad na koevolúciu mémov spojených s ekosystémami organizácie sapientov a postneolitickej evolúcie sapientov, ktorá sa prejavuje prevažne v jeho domestikácii.

Je už dlhšie dokázané, že jazykové štruktúry máme vrodené. Štúdia [1] to v prípade slabík, ktoré sú vlastne základné jazykové tehličky, dokazuje. U novorodencov (vzorka priemerne 2,9 dňa stará) sa pri ich počúvaní rôznych slabík merala infračervená mapa ich mozgov. Ako autori uvádzajú, slabika blif je mozgami novorodencov zreteľne rozoznaná ľahšie ako slabika lbif, či bdif (vedel by som si predstaviť vhodnejšie príklady slabík, ale ďalej budem blif používať ako príklad).

V našich končinách sa zvykneme s pohŕdavým úsmeškom pozastaviť nad tým, že v USA sa na mnohých školách dodnes (aká to zaostalosť!!!) nevyučuje Darwinova teória, ba že náboženské organizácie bojujú za zrušenie jej vyučovania zákonom tam, kde sa táto teória vyučuje. V občasných diskusiách na túto tému zvyknem dodať: namiesto toho, aby sa vyučovala tak, ako dnes, tak jej vyučovanie radšej zrušme aj na našich školách a deti učme niečo užitočnejšie, napríklad ako zaobchádzať z peniazmi.