Aby to išlo, musí byť problém akosi vyčleniteľný zo zložitosti sveta, musí byť sám o sebe. Technologická idealizácia sveta tkvie v jeho vnímaní ako stroja. Zadrháva sa ozubené koliečko? Problém vyriešime, stačí ho vedieť vyrobiť a nahradiť. Je to teda technologický problém. Však koliečko je jasne vymedziteľné, má jedinú funkciu, tak kde je problém?
Nedávno mi jeden taký pokrokár tvrdil, že problém s natalitou v našej civilizácii odstránime, keď vyvinieme umelú maternicu. Paráda, matka dá vajíčko, otec spermie, umelo sa pod starostlivým dozorom eugenika plateného zo zdravotného poistenia oplodní, opraví DNA, strčí do umelej maternice a hotovo. Rodičia si prípadne cez apku v mobile pozrú ako utešene im dieťatko rastie. Ani ho nenapadlo aká obludná táto predstava je. Predsa spermia je jedno ozubené koliečko, vajíčko druhé, hotový plod tretia a maternica štvrté, no a matka a otec s tým akosi nemusia mať nič spoločné. Pokrok nezastavíš, veď ešte pred dvesto rokmi sme si nevedeli predstaviť, že poletíme do kozmu.
Vždy keď sa v takýchto situáciách snažím vysvetliť, že organizmus nie je zložený zo súčiastok a organizmy takisto nie sú súčiastky prírody vidím, že mi druhá strana nedokáže porozumieť. Nečudo, je to úplne iný, fundamentálny rozdiel, ktorý vyžaduje fundamentálne iný spôsob nazerania na svet. Tak napríklad prijmúc technologický funkčný pohľad na vec musíme povedať, že aj taká blbá maternica má toľko funkcií, že ich hádam nikdy nebudeme vedieť identifikovať. Len tak zhruba:- Samozrejme chráni plod pred vplyvmi prostredia.
- Zabezpečuje výživu plodu. Potiaľ pokrokárski marxisti.
- Selektívne vplýva podľa prostredia, do ktorého sa má plod narodiť, na ontogenézu plodu.
- Selektívne podľa prostredia matky začína pripravovať imunitný systém plodu.
- Prenášaním signálov z prostredia selektívne spoluurčuje individuálny vývoj mozgu plodu.
- Podľa správania matky sa cez maternicu plod učí, kto bude jeho matka.
- a mnohé iné neznáme fenomény.
Najnovšie k tomuto prispela štúdia univerzity Autònoma de Barcelon, ktorá ukazuje, ako sa počas vývoja plodu v maternici zmení štruktúra mozgu matky. Je to pochopiteľné. Matka sa musí naučiť milovať svoje dieťa, musí ho poznať, musí byť ochotná preň obetovať zdroje. Pre toto sa v mozgu musia vytvoriť zodpovedajúce kognitívne a behaviorálne štruktúry naladené na konkrétne dieťa. A čím skôr sa to deje, tým je to zrejme uskutočneitelnejšie. Je možné, a často pozorované, že matka akosi vie, že to dieťa je jej a nie iné. Slávny ženský inštinkt.
Aj na tomto príklade vidíme, že život sa nedá popísať ako prevodovka v aute. Biosféra nie je zložená z organizmov, ako keď nasypeme zrniečka piesku na hromadu. A organizmy nie sú zložené rovnakým princípom z orgánov a buniek, a tie zasa z molekulárnych strojčekov. Koniec koncov sa na každej malinkej čiastočke celku nejakým spôsobom prejavuje celistvosť celku, a tá je nepočetnými väzbami vytváraná s jednotlivých čiastočiek a ich pôsobení.
Tak čo s umelou maternicou, pokrokári?