Existencia dvoch typov replikátorov — mémov a génov — vedie pochopiteľne od vzniku teórie mémov k otázke ich koeexistencie. Jednou z možností je symbióza, teda taký útvar, ktorý sa skladá z oboch replikátorov, pričom sa tento spoločný útvar replikuje ako jeden celok.

Čo má spoločné móda a ideológie? Reprodukčná stratégia premnožením, podobná ako u niektorých druhov organizmov, ktoré boli zavlečené do iného prostredia, kde nemajú regulátor v podobe predátora. Tak boli napríklad do Austrálie zavlečené ropuchy, králiky a iné druhy. Rozmnožujú sa geometrickým radom dovtedy, kým nevyčerpajú zdroje a nevymrú hladom. Časť prežije a začne nový cyklus. Z populačnej ekológie je to známe ako variant r-stratégie.

Pre ďalší výklad je dôležité pochopiť podstatnú vlastnosť mému, ktorá vyplýva z jeho replikácie. Replikáciu si môžeme schématicky znázorniť na nasledovných obrázkoch:

V kapitole Význam mozgu som ukázal, že mozog je pre organizmus orgánom modelovania prostredia. Pre sociálne organizmy je prostredím nielen životné prostredie, ale aj sociálne prostredie. Z pohľadu mozgu je to jedno: prostredie ako prostredie. Aj sociálne prostredie má svoje zákonitosti, a tie treba vo forme skúsenosti uložiť do modelu, v rámci ktorého môže organizmus prijímať optimálne riešenia svojich životných situácií.

• • Pridať nový komentár
  • Čítať ďalej
  • 2186 reads

Evolučný pohľad na svet je v princípe historizujúci, preto na akúkoľvek stávajúcu skutočnosť nazerá ako na bod v reťazci príčin a následkov. V darwinistickom zmysle duša nemôže vzniknúť náhle, bez nejakej predchádzajúcej formy, ale ako transformácia niečoho predchádzajúceho, transformácia, ktorá umožňuje organizmu prispôsobiť sa zmenám prostredia. Zrejme nebude pre nikoho prekvapením, že to, čo pomenúvame dušou, budeme väčšinou lokalizovať do orgánu, ktorému hovoríme mozog.

Úvod

Po tom, ako darwinistická koncepcia biologického vývoja zrejme definitívne zosadila človeka z trónu biologickej výnimočnosti bolo zrejmé, že prichádza rad aj na to, čomu hovoríme vedomie, myseľ, duša. Dôvod je pochopiteľne opäť darwinistický, pretože pokiaľ uznávame, že sme súčasťou a výsledkom biologického vývoja, z ktorého sa nemôžeme vylúčiť, je prinajmenšom logické, že duša musí byť tiež súčasťou a výsledkom tohoto vývoja.

Translated from: GATHERER, D. 2005.