Principia Memologiae

Mémológia je univerzálna teória človeka, jeho biologickej, psychickej, mentálnej a kultúrnej podstaty. Mémológia súčasne konzistentne dokáže interpretovať človeka a kultúru s ním spojenú, jej pôvod a jej evolúciu, jednotným spôsobom, ktorý konzistentne naväzuje na Darwinov koncept evolúcie organizmov na Zemi, pretože je jej pokračovaním.

Život mémbiontov

Mémová forma života síce vykazuje tri princípy živého a tiež mnoho paralel s molekulovýcm životom, súčasne však je odlišná v zásadných prejavoch:

Domestikačný transfer

Vymedzenie pojmu

Domestikácia je v tom zvláštna forma symbiózy, že jednému zo symbiontov (domestikantovi) druhý (domestikátor) nahrádza časť vlastnej intencionality domestikátorovou intencionalitou (obrázok 1).

Model symbiózy

Veľkú oblasť biologických javov nedokážeme popísať výkladovým rámcom fyziológie, prírodným výberom, či molekulárnou biológiu. Ide o oblasť vzťahov medzi organizmami, najmä symbiotických. Výkladový rámec musí byť iný, vzťahový, relačný. Pre vysvetlenie hlavných vývojových trendov v symbiotickom vzťahu medzi sapientami a svetom mémbiontov potrebujeme vychádzať z teoretického modelu symbiózy, ktorý bude schopný popísať javy dvoch svetov — organického a mémového — jednotným spôsobom.

Feministická antropológia prišla o bonobov

Antropológia je od svojich počiatkov veda, ktorá je náchylná podliehať ideológiám. Príčinou je, že musí vychádzať z nejakej základnej predstavy človeka, čo je vždy vec názorová. Zažili sme preto marxistickú či nacistickú antropológiu, ale aj celý rad menej extrémnych, o to však zavádzajúcejších antropológií. Najvýznamnejšia je povojnová americká antropológia, ktorá v reakcii na biologickú nemeckú rasovú teóriu človeka, bagatelizovala biologickú podstatu človeka, pričom nadhodnocovala mozgovú plasticitu.

Symbióza sapientov s mémbiontami

Ak prijmeme predpoklad živej formy bytostí, ktoré osídlili náš mozog, veľmi pochopiteľná ja vedecky evidovaná skutočnosť našej domestikácie. Domestikácia je špecifická forma symbiózy dvoch organizmov, kde znaky jedného z organizmov (domestikant) sú pod selekčným tlakom organizmu druhého (domestikátor). Na to aby bolo možné niekoho domestikovať, musíme predpoklaať u domestikátora vlastnú intencionalitu, ktorou vytvára selekčný tlak na genotyp alebo fenotyp domestikanta, tlak, ktorého dôsledkom sú typické znaky domestikantov, ktoré vykazujeme aj my.

Morf

Počas ontogenézy každého mozgu sa vytvoria vrodene dané štruktúry mémov, mémových reťazcov, cyklov a sietí. To sa deje od počiatku evolúcie centrálnej nervovej sústavy. Zväčšovaním mozgovej hmoty darwinistickými postupnými krokmi rástla hustota mémového ekosystému v mozgoch, čo postupne umožnilo vznik prvých mémbiontov, ktoré dokázali udržať svoju štruktúru, mali svoju intencionalitu. Intencionalita mémbiontov je evolučná výhoda hostiteľského orgnizmu, pretože mu umožňuje hromadiť skúsenosti s prostredím a prežiť.

Mémbiont

Aby sme mohli urobiť ďalší krok od mémov k mémovému životu, musíme nájsť v mozgoch organizmy. Prvý krok k tomu sme urobili v popise koncepcie mému ako metabolickej zmeny informácie. Tieto mémy by sa mali ako v organickom živote vzájomne prepájať do mémových reťazcov, cyklov, sietí a nakoniec do organizmov, podobne ako v molekulárnej forme života.

Mém ako substancia druhej formy života

Slovo mém má svoju pomerne pohnutú históriu plnú omylov, ktoré sa však bežne prijali a stali súčasťou všeobecného povedomia [1].

Tri princípy života

Život nie je substancia, ale proces

Apriorným tvrdením mémológie je, že naše myslenie vytvára ekosystém mémových organizmov — mémbiontov — ktoré od prenatálneho veku až po smrť formujú naše mozgy. Sú živé. Toto radikálne tvrdenie treba obhájiť.

Syndikovať obsah