Vždy keď ide o to vysvetliť rozdiely medzi mužmi a ženami v nejakej oblasti nášho zložitého ekosystému, dostáva sa nám spravidla stereotypné vysvetlenie v podobe predsudku: je to dôsledok genderových stereotypov, ktoré tu zostali z patriarchálnej spoločnosti. Údajne nie sú medzi pohlaviami také rozdiely, ktoré by ženy vopred diskvalifikovali.
Táto esej pôvodne vznikla ako mailová odpoveď na mailovú otázku počas vianočných sviatkov, čo sa nesporne odrazilo v jej uvolnenom štýle. Na výzvu adresáta ju napokon publikujem tak ako bola pôvodne formulovaná len s minimálnymi úpravami.
Tento článok vznikol ako ako odpoveď na úvahu chate na FB. Kedže sa rozrástla do nechatových rozmerov, tak som sa s FB priateľom dohodol, že ju uverejním ako článok.
Stalo sa, že som bol oslovený, či by som sa nevyjadril ku komentáru Michala Havrana Ako sa nadchnúť aj pre nepochopiteľné a neviditeľné. Prvou vnútornou reakciou bolo: niéééé! Naozaj nemám chuť sa vyjadrovať k pokusom slovenských intelektuálov o ich sebaprezentáciu v tak typickom slovenskom štýle malé, ale naše. Ale aspoň som skúsil, prečítal som si teda komentár a nečakane sa mi objavila spomienka na môjho láskavého starého otca.
K napísaniu tohoto blogu ma inšpiroval komentár na FB od jedného kresťanského humanistu:
Tak nejako sa u nás v ostatnom čase rozpútal boj pokrokárov proti tmárstvu tých, čo sú buď proti očkovaniu, interupcii, alebo za homeopatiu a najnovšie proti GMO. S pocitom križiaka idúceho oslobodiť Svätý hrob od pohanov, založenom na nespochybniteľnej autorite Svätého Písma, pardón Vedy, vedia nepochybne, že Pravda je len jedna a je — ako inak — na ich strane. Ak je niekto majiteľom inej pravdy (všimnime si: pravdy s malým p), ako vedeckej, tak je tmár, spiatočník, patrí do stredoveku a vôbec, do blázinca. Veď predsa pokrok je tu, dnes neupaľujeme čarodejnice.