Anima et Machina

V identitársky orientovanej vede sa často argumentuje s pojmom evolučný paradox [1]. Ten by sa dal formulovať asi takto: prírodný výber uprednostňuje také riešenia, ktoré vedú k čo najviac potomkom, homosexualita však pôsobí opačne, čo je vraj paradoxné. Najmä homosexualita mužov, pretože homosexuálne ženy predsa len môžu mať potomkov  napriek svojej orientácii ľahšie. 

Téma ochrany práv sexuálnych deviácií plní neustále verejný priestor. V pozadí verejnej diskusie prebieha diskusia odborná. Verejnej diskusii sa poddarilo vytvoriť dojem, že otázky okolo sexuálnej identity sa týkajú nejakej spoločensky významnej skupiny obyvateľstva, že ide o veľký spoločenský problém. Poďme sa teda najprv pozrieť aká veľká je tá skupina.

Obráncovia LGBTI ideológie sa samozrejme v módnom trende opierajú o vedu ako o slovo Božie. Zdá sa mi, že ak cbce niekto dostať grant na vedecký výskum v psychológii, sociológii, či antropológii, tak má väčšiu šancu ak ho orientuje na témy, ktoré majú dokazovať prirodzenosť a normalitu sexuálnych deviácií, či problémov s vnímaním vlastnej identity.

Pohlavia sú len dve.
Šľachtených sexuálnych
plemien môže byť trebárs aj 72

Analogicky molekulovému prostrediu pre organický život je mozog prostredím pre život mémbiontov. Pre pochopenie toho ako je vôbec možmé, že sú mémbionty živé, je potrebné sa pozrieť na mozog z iného pohľadu, ako býva zvykom, pričom sa nesmie opustiť pôda vedeckej evidencie behaviorálnych a neurovedných disciplín. Výsledky ich výskumov zhrniem do niekoľkých princípov, ktoré sú dôležité pre živosť mémbiontov.

Mémová forma života síce vykazuje tri princípy živého a tiež mnoho paralel s molekulovýcm životom, súčasne však je odlišná v zásadných prejavoch:

Vymedzenie pojmu

Domestikácia je v tom zvláštna forma symbiózy, že jednému zo symbiontov (domestikantovi) druhý (domestikátor) nahrádza časť vlastnej intencionality domestikátorovou intencionalitou (obrázok 1).

Veľkú oblasť biologických javov nedokážeme popísať výkladovým rámcom fyziológie, prírodným výberom, či molekulárnou biológiu. Ide o oblasť vzťahov medzi organizmami, najmä symbiotických. Výkladový rámec musí byť iný, vzťahový, relačný. Pre vysvetlenie hlavných vývojových trendov v symbiotickom vzťahu medzi sapientami a svetom mémbiontov potrebujeme vychádzať z teoretického modelu symbiózy, ktorý bude schopný popísať javy dvoch svetov — organického a mémového — jednotným spôsobom.

Antropológia je od svojich počiatkov veda, ktorá je náchylná podliehať ideológiám. Príčinou je, že musí vychádzať z nejakej základnej predstavy človeka, čo je vždy vec názorová. Zažili sme preto marxistickú či nacistickú antropológiu, ale aj celý rad menej extrémnych, o to však zavádzajúcejších antropológií. Najvýznamnejšia je povojnová americká antropológia, ktorá v reakcii na biologickú nemeckú rasovú teóriu človeka, bagatelizovala biologickú podstatu človeka, pričom nadhodnocovala mozgovú plasticitu.