Odpovedať na komentár

Bylina o obludných modelkách

Metaforou mému som nazval jav, kedy mém sa v snahe o svoje prežitie replikáciou snaží stať súčasťou čo najviac mémplexov, preto sa postupne šíri z pôvodného mémplexu aj do pôvodného mémplexu nepríbuzných druhov. Metafora mémov je analógiu biologického horizontálneho prenosu génov v populáciách baktérií. V tejto eseji si ukážeme fungovanie metafory mémov na prípade mémplexov modelingu.

Pôvodne bol modelingový ekotop veľmi jednoduchý. Mémplex „Tvar šiat“ (mémplex modelu) v spojení s mémplexom „krásna žena“ sa určite lepšie šíri v mozgoch ako iba mémplex tvaru šiat. Šaty predvedené samicami atraktívnejšími v pohlavnom výbere majú väčšiu šancu na replikáciu ako šaty predvedené neatraktívnymi samicami.

Tým sa vyvinie nová ekologická situácia. Byť modelkou = byť atraktívnou v pohlavnom výbere, čiže mémplex modelky má zvýšenú šancu na replikáciu v porovnaní s inými mémplexami povolania samíc. Do mémplexu modelky sa takto dostáva aj vrodený mém vyššieho postavenia v tlupe. Túto výhodnosť obyčajne nazývame kultom modeliek. Je v pohlavnom výbere výhodné byť modelkou pre samice a súčasne je výhodné pre samcov vyhrať v pohlavnom výbere modelku, pretože to zvyšuje postavenie samca v hierarchii tlupy.

Príklad výhody mémplexu modelky pre pohlavný výber samice sapienta
Prezidentský kanditát republikánov Donald Trump Modelka Melania Knauss Trump
Prezidentský kanditát republikánov Donald Trump Jeho manželka, bývalá modelka Melania Knauss

Čo však samice, ktoré sú v pohlavnom výbere znevýhodnené? No a práve tu sa začína uplatňovať metafora mémov. Tak ako v mnoho iných ekologických udalostiach západnej kultúry, aj tu sa do pôvodne vcelku biologicky logického a konzistentného mémplexu modelky metaforoval mém práva na niečo. Je to v princípe podobný jav ako poznáme v šľachtiteľstve plemien domestikovaných zvierat, napríklad psov. Z pôvodne prirodzene vyselektovaných druhov, ktoré mali pre sapienta biologicky úžitkový význam, sa metaforovaním kultúrneho mému orginality do kultúrneho mémplexu psa vyvinuli rôzne biologické obludy. Pôvodný mémplex psa osilňoval šancu na prežitie oboch symbiontov: sapienta a psa, nový, deviantný, mémplex slúži iba svojej replikácii.

Obludárium deviantných druhov psích mémplexov
Plemeno Neapolský mastif Plemeno Čínsky chocholatý pes Plemeno Pull
Plemeno Neapolský mastif Plemeno Čínsky chocholatý pes Plemeno Pull

Ako sa vôbec môže vyvinúť niečo také, biologicky obludné? Pôvodný mémplex psa ako úžitkového zvieraťa obsahoval mémy úžitkovosti, ktoré súviseli s účelom, na ktorý bolo zviera selektované (napríklad sila, rýchlosť, poslušnosť, atď.), mémy, ktoré súvisia s loveckým, alebo pastierskym mémovým ekotopom. Pes, ktorý pripomína nejaký umelecký artefakt však obsahuje mémy z iných ekotopov, napríklad chovateľských, kde sa môže vyvinúť v symbióze s vrodeným opičím hierarchizačným mémom (boj o miesto v hierarchii tlupy) mém orginality. Ak sa cení orginalita, tak som vyššie v hierarchii ak vyviniem čo najčudnejšie plemeno. Mém orginality tak metaforuje z iných mémplexov do mémplexu psa, a to o to účinnejšie, o čo viac vlastníctvo takéhoto artefaktu zvyšuje postavenie opičieho majiteľa.

Deviantné formy modelingových mémplexov

Vráťme sa však k modelingovému ekotopu a pripomeňme si účel, ktorý v kultúrnom ekosystéme spĺňajú mémplexy modeliek: spojenie mémplexu modelu šiat s mémami ženskej krásy zvyšuje šancu mémplexu modelu na replikáciu v opičích mozgoch, a teda aj šancu krajčírskych mémových ekotopov (inštitúcií, agentúr, prehliadok) na prežitie. Súčasne mémplex modelky obsahuje mém vyššieho postavenia v tlupe a mém vyššej žiadanosti na trhu pohlavného výberu. Je výhodné byť modelkou a je výhodné pre krajčírske ekotopy vytvárať mémplexy šiat v spojení s krásnymi opičími samicami.

Zdalo by sa na prvý pohľad, že takéto mémplexy sú neohroziteľné inváziou iných mémov než sú vrodené mémy pre identifikáciu ženskej krásy a mémy tvaru, farebnosti a zloženia oblečenia. Opak je však pravdou, ako následne uvidíme. Podobne ako u psích mémplexov sa stalo, že sa mémom, ktoré pôvodne boli súčasťou úplne iných mémplexov, ba dokonca úplne iných mémových ekotopov, podarilo metaforovať do modelingových mémplexov, a taktiež zmeniť ich ekosystémový význam a účel, tak ako sa to podarilo u psích mémplexov. Vyvinuli sa tak deviantné mémplexy modeliek (DMM). Uveďme si štyri príklady a stručne ich predstavíme.

Obludárium deviantných druhov mémplexov modeliek
Modelka Leslie Irby Modelka Vicky Balch Modelka Lakšmí Saa Modelka Madeline Stuart
Modelka Leslie Irby Modelka Vicky Balch Modelka Lakšmí Saa Modelka Madeline Stuart

Leslie Irby je modelka, ktorá predvádza šaty na invalidnom vozíku. Dostala sa naň po autonehode, ktorá ju od pása dole paralyzovala. Je víťazkou Miss invalidný vozík Georgia 2015. Vicky Balch prišla o nohu pri nehode na horskej dráhe. Záber je z jej modelingového debutu. Zvláštny a mediálne celosvetovo známy je prípad Lakšmí Saa. V 15. rokoch ju ohrdnutý ženích polial kyselinou a prakticky zbavil pokožky na tvári. Stala sa tvárou reklamnej kampane „Tvár odvahy“ indického predajcu módy Viva N Diva. Napokon Madeline Stuart, dievča s Downovým syndrómom, ktoré sa presadilo dokonca do prestížnej módnej prehliadky New York Fashion Week.

Na prvý pohľad je jasné, že ekologický účel týchto modelingových mémplexov je iný ako spojiť vrodené mémy pohlavného výberu s mémami šiat. V prípade Leslie Irby a Vicky Balch napríklad sotva možno hovoriť o zdôraznení sexuálnej atrakcie šiat, pretože ich nevidno vlniť sa na bokoch. Madeline Stuart má typickú formu postavy, rúk a tváre jedincov postihnutých Downovým syndrómom, čo pôsobí odpudzujúco. No a tvár Lakšmí Saa poznačenú devastačným úrazom a mnohými reštauračnými plastikami určite nezdôrazní krásu predvádzaných modelov. Aký teda ekologický účel plnia tieto mémplexy? Odpoveď na túto otázku nájdeme v mémplexoch, ktoré sa symbioticky spájajú s DMM, čím vzájomne podporujú svoju replikáciu ako sa na symbiózu patrí. Citujme teda z mediálneho ekotopu:

Znevýhodnenie/invalidita sú vnímané ako telesný alebo mentálny handicap, ktorý bráni v prežívaní plného, normálneho života, alebo v zárobkovej činnosti. Na svete je ale veľa odvážnych ľudí, ktorým sa darí bez ohľadu na ich postihnutie. V skutočnosti niektorí z nich významne prispeli v priebehu dejín a stali sa známi svojimi úspechmi bez ohľadu na ich obmedzenie. Pravý význam životného štýlu je v objavení vrodených schopností a akonáhle sa objaví ich potenciál, nijaké znevýhodnenie nemôže byť prekážkou na ceste k úspechu. Žena môže zo seba spraviť sama silnú ikonu, ak prekoná svoj handicap. Veľa motivačných a inšpiratívnych príkladov žien so zdravotným postihnutím ukazuje, že sú rovnako talentované ako ostatné … Niektoré z nich sa často objavujú v invalidných vozíkoch na „víkendovej módnej prehliadke postihnutých modeliek“, a tým prelamujú stereotypy. [1]

Žiadna zmienka o primárnom ekologickom účele modelingového mémplexu. Zato sú tu mémy: „odvážnych ľudí“, „ žena môže zo seba spraviť sama silnú ikonu“, „sú rovnako talentované ako ostatné“, „prelamujú stereotypy“. Je teda zrejmé, že primárnym účelom DMM je podľa [1] prezentovanie mémplexu istého typu samice, nie mémplexu šiat. Súčasne mém prelamovania stereotypu je infekčným, invazívnym mémom, ktorého účelom je vytláčať z ekosystému iné mémy a mémplexy, napríklad konzervatívne.

Reklama s podtitulem Obličej odvahy, má kromě propagace oblečení upozornit i na nevhodné zacházení se ženami … Od té doby je Lakšmí jednou z nejvýraznějších indických postav v boji za ženská práva … Proslovy mladé Indky přitom nezůstaly bez povšimnutí. Jeden z největších prodejců ženské módy, společnost Viva N Diva, nabídla Saa účast v nové reklamní kampani. Tuto nabídku Lakšmí okamžitě přijala. „Je to pro mě příležitost být příkladem všem ženám, které ztratily sebedůvěru kvůli svému vzhledu. Můžu tím navíc poslat i jasnou zprávu útočníkům o tom, že nikdy nedokáží zničit skutečnou ženskou krásu,“ okomentovala svou účast v reklamě … Firma Viva N Diva se svou kampaní údajně snaží přispět k osvětové kampani týkající se lepšího pohledu na poraněné ženy. [2]

Znova vidíme, že ekologickým účelom tohoto modelingového mémplexu nie je replikácia mémplexu šiat, ale replikácia mémplexov: „poslat i jasnou zprávu útočníkům o tom, že nikdy nedokáží zničit skutečnou ženskou krásu “, „lepšího pohledu na poraněné ženy“, „upozornit i na nevhodné zacházení se ženami“.

Stuartová na přehlídce představí modely značky FTL Moda, která již dříve obsadila do své kampaně handicapované modely a modelky, některé z nich s amputovanými končetinami. Vedení značky informaci, že je na Fashion Weeku bude prezentovat dívka trpící Downovým syndromem, potvrdilo s „maximální radostí a hrdostí“. … Stuartovou letos proslavila na internetu její matka Rosanne, která si dala za cíl získat pro svou dceru kontrakt s některou z významných modelingových firem. Za pouhých několik měsíců získala dívka značné množství fanoušků, její facebookový profil sleduje 430 000 uživatelů a na Instagram má přes 60 000 followerů. Podle slov Rosanne Stuartové si však její dcera užívá úspěch zaslouženě, neboť na něm tvrdě dře. „Toužila po tom a tvrdě na tom pracovala,“ uvedla Rosanne. „Udělala jsem vše, co jsem mohla, abych ji na molo dostala. Nyní je to pouze na ní a na jejím šarmu,“ dodala. [3]

Ani v tomto prípade nejde o úspešné šírenie mémplexu šiat, ale mémplexu modelky. Pravdepodobne z dôvodov, o ktorých ešte bude reč ďalej, je výhodné pre normálne mémplexy modelingu byť v symbióze s deviantnými formami, pretože to prináša zvýšený reprodukčný úspech obom formám ak sú v symbióze. Tak isto sa nedá nevšimnúť úsilie matky o zníženie horšieho ratingu dcéry v pohlavnom výbere.

Originální i odvážné modely a oslňující světla fotoaparátů. To zažívají všechny modelky a mezi nimi také Ukrajinka Alexandra Kutasová, která je upoutaná na kolečkové křeslo. Proniknout do náročného světa módního průmyslu chce mimo jiné proto, aby dokázala, že hendikep nemusí být překážkou i v takovém odvětví … „Ukrajina není moc nakloněna lidem na vozíčku. Myslím, že když se stanu modelkou, pomůžu také ostatním,“ řekla pro americkou rozhlasovou stanici WNYC dvaadvacetiletá rodačka z Kyjeva. … S modelingem začala Kutasová teprve v loňském září, když pózovala na ukrajinském týdnu módy Ukraine Fashion Week. Nedávno se vrátila z focení v New Yorku. Před tím ji agentury odmítaly kvůli jejímu postižení, když je oslovila. … Mladá žena je ochrnutá od pasu dolů od narození, kdy utrpěla poškození míchy. Že se stane modelkou, snila od svých šestnácti let, kdy jí oslovila v kavárně fotografka. Na některých fotografiích je invalidní vozík skrytý, ale na jiných je součástí kompozice. [4]

Aj v tomto príklade sa poukazuje na iný ekologický význam DMM ako je zvýšenie replikačného úspechu mémplexu šiat. Opäť sú tu mémy pochádzajúce z iných mémplexov, napríklad „Ukrajina není moc nakloněna lidem na vozíčku. Myslím, že když se stanu modelkou, pomůžu také ostatním

Možné ekologické dôsledky metaforovania mémov na vznik deviantných foriem mémplexov

Z uvedených príkladov a ich zreteľnej javovej podobe s vývojom chovateľských psích deviantných mémplexov môžeme pripustiť určitú generalizáciu:

  1. Metaforovanie mémov z mémplexu A do B spôsobí vznik novej formy B (v biologickej analógii nového druhu). Pôvodný mémplex psa, ako loveckého, či pastierskeho úžitkového zvieraťa sa mení na mémplex psa — prestížneho nástroja, ktorého účelom je replikovať mémy schopnosti chovateľa. Pôvodný mémplex modelky ako nástroja na replikáciu mémov šiat sa mení na nástroj replikácie mémov: „odvážnych ľudí“, „ žena môže zo seba spraviť sama silnú ikonu“, „sú rovnako talentované ako ostatné“, „prelamujú stereotypy“, „skutočnej ženskej krásy“, atď.
  2. Novo vzniknuté mémplexy — pôvodný B1 a metaforovaný B2 — súťažia o tú istú ekologickú nichu. Je preto zrejmé, že úspech B2 je závislý od ekosystémových väzieb mémov, ktoré metaforovali do B na pôvodné mémplexy, z ktorých metaforovali. Napríklad v prípade deviantných psích mémplexov závisí od toho, nakoľko sa presadzuje v ekosystéme mém orginality, nakoľko je tento schopný posúvať opicu-chovateľa v hierarchii tlupy vyššie. Podobne u DMM úspech deviantných foriem závisí od toho, nakoľko majú schopnosť mémy ako „prelomiť stereotypy“ vytvárať symbiózy s vrodenými motivačnými mémami opíc, alebo s mémplexami moci. Deviantné formy sú obecne náchylnejšie na vymretie a potrebujú také zmeny ekosystému, aby sa zmenilo ich okrajové postavenie.
  3. Pri zmene povahy jedného symbionta je zvýšené riziko rozpadu symbiózy. Napríklad deviantné psie plemená nie sú v symbióze s mémplexami lovectva a pastierstva. Rovnako aj DMM sa môžu uvolniť postupne z symbiotického zväzku s mémplexami modelingu a stať sa súčasťou iných ekotopov, napríklad politických (napríklad predvádzanie sa deviantných modeliek na politických mítingoch, v europarlamente, a pod.).

Analýza vybraných mémplexov (citátov)

Pre ďalší osud DMM je preto dôležité vyriešiť otázku pôvodu mémov, ktoré vytvorili nové druhy mémplexov modeliek. Ako už bolo vyššie povedané — je výhodné byť modelkou —, preto sú aj v pohlavnom výbere znevýhodnené samice ochotné prekonať strach z neúspechu a vystavovať svoje biologické nedostatky na pohlavnom trhu. Aby svoju nevýhodu v pohlavnom výbere niečím vyvážili, musí byť možnosť replikovania nejakých mémov, ktoré biologické nedostatky nahradia mémami. Aké to sú mémy a s akými vrodenými mémami vytvárajú symbiózy, aby ich boli mozgy ochotné replikovať?

Tabuľka identifikovaných motivačných mémplexov a ich ekologické väzby

Mémplexy (citáty) Kultúrne mémy Vrodené mémy
1. skutečnou ženskou krásu
sú rovnako talentované ako ostatné
ľudskoprávne:
rovnosť v postavení
hierarchizačné:
poníženie súperky v pohlavnom výbere
2. prelamujú stereotypy
lepšího pohledu na poraněné ženy
„Ukrajina není moc nakloněna lidem na vozíčku.“
ľudskoprávne:
rovnosť v postavení
hierarchizačné:
konformita
3. odvážných ľudí
Toužila po tom a tvrdě na tom pracovala,
žena môže zo seba spraviť sama silnú ikonu
ľudskoprávne:
rovnosť v postavení, právo na rovnaké postavenie
hierarchizačné:
poníženie súperky v pohlavnom výbere
4. poslat i jasnou zprávu útočníkům
„Myslím, že když se stanu modelkou, pomůžu také ostatním
upozornit i na nevhodné zacházení se ženami
imunitné imunitné, vlastná-cudzia tlupa

Pri hľadaní vrodených mémov, ktoré sú zodpovedné za motiváciu, nevyhnutnú k ochote mozgu replikovať mémy, si musíme neustále pripomínať, že ich pôvod, štruktúra a účel sú výsledkom darwinistickej biologickej evolúcie. Preto si napríklad musíme položiť otázku: aká motivácia vedie k replikácii nejakých mémov? V tejto súvislosti je do očí bijúci fakt, že prakticky všetky citované mémy pochádzajú od samíc. Či už novinárok, ľudskoprávnych aktivistiek, alebo z modelingového prostredia. Otázka teda znie, čo vedie samice k tomu, aby vychvaľovali (uprednostňovali) iné samice, a to navyše v tak biologicky kľúčovej otázke ako je atraktívnosť v pohlavnom výbere?

Obecne platí, že samice sapienta sú menej agresívne ako samci. Až na jednu dôležitú výnimku, a tou je ich atraktivita v pohlavnom výbere. Jednou z prekvapivo častých príčin vrážd samice samicou je podľa Davida m. Bussa nejaké poníženie čo sa týka vzhľadu[5] . Dokonca treba povedať, že hierarchizačný klovací poriadok sa medzi samicami deje v otázke vzhľadu [12]. Je to pochopiteľné, pretože vzhľad je primárny sexuálny atraktor pre samcov v pohlavnom výbere. Je teda zrejmé, že práve tu treba hľadať vrodené mémy, ktoré motivujú jedny samice aby, vychvaľovali iné. Ak je totiž druhá samica bez pochýb vyhodnotená bezpečne na najnižšej úrovni hierarchie, tak vyjadrenie obdivu alebo súcitu k nej, atraktívnu samicu vôbec nepoškodí, ale naopak upevní jej postavenie. To môžu využiť rôzne mémy pre svoje šírenie. Napríklad v riadku 1. tabuľky uvedené mémplexy budú samice isteže oveľa ľahšie replikovať o invalidnej samici ako o top modelke.

Kým prejdeme ku kľúčovému výkladu tejto eseje, vysvetlím, čo myslím pod riadkom 4. Citáty v ňom uvedené majú spoločný mém, ktorý by sme mohli nazvať „mém cudzej tlupy“. Každý mémový systém, ktorý prežil, dokazuje svoju stabilitu. Lenže vo svete mémov sa stabilita ťažko udržuje pasívne, pretože všetky mémplexy sú náchylné na metaforizáciu cudzími invazívnymi mémami a tým na rozklad. Každý mémový ekostém preto obsahuje obranné a útočné mémplexy, ktoré tomu zabraňujú. Môžeme ich nazvať imunitné. Ich úlohou je zabrániť inváziám cudzích mémov a mémplexov do ekosystému. Majú napríklad podobu rôznych protiargumentov diskusiách. Obecne sa dá povedať, že platí aforizmus Juliana Tuwima: polemika je taký spôsob diskusie, v ktorom sa zúčastnené strany navzájom upevnia vo svojich omyloch. Presne to sa deje, a polemika je plná imunitných mémov a mémplexov. Samozrejme, k tomu aby ich mozog replikoval potrebuje nejaké vrodené mémy a tie vôbec nie je ťažké nájsť, sú to mémy, ktorými sa vymedzujeme voči cudzím tlupám. Sú to mémy, ktoré sú podľa viacerých evolučných psychológov behaviorálnou extenziou imunitného systému a sú zdrojom xenofóbneho správania sapientov. Vystupovanie voči nejakej skupine, ako je v riadku 4, je teda v konečnom dôsledku imunitná reakcia nejakých kultúrnych mémplexov.

Pôvod a ekologický význam mémov práva a rovnosti

Jedna vec je vysvetliť prečo je niekto motivovaný pochváliť jednoznačne znevýhodnenú súperku, druhá vec je skúsiť nájsť vysvetlenie, prečo sa v modelingovom ekotope darí presadiť DMM. Ak sa pozrieme do minulosti a aj do iných kultúrnych ekosystémov, ako je ten západný, tak všelijako fyzicky, či psychicky poznačení jedinci boli skôr predmetom opovrhnutia a vylúčenia z pohlavného výberu. Nebude iste náhodou, že v slovenčine pôvodný mém pre takéto osoby bol v podobe slova „mrzák“, teda mrzký, škaredý, odporný, atď. Hoci sa kresťanské mémplexy dovolávali milosrdenstva k mrzákom, všeobecne boli neobľúbení a ostrakizovaní. Niet sa čo čudovať, je možné, že to je súčasť prirodzenej behaviorálnej výbavy, ktorej úlohou je zamedziť párenie s nevhodnými genofondami.

Ak si pozrieme mémplexy v riadkoch 1. a 2., tak je zrejmý pôvod kultúrnych mémov, ktoré metaforizovali do mémplexu modeliek a umožnili tak vývoj DMM. Je prirodzené ostrakizovať menšiny, je to vlastne forma negatívnej selekcie prirodzeného výberu. Tak tomu bolo aj v západnej kultúre prakticky do dvadsiateho storočia. To, čo spravilo západný civilizačný ekosystém tak úspešný, že do významnej miery expandoval na celú planétu, teda zmes antickej a židovskej kultúry v podobe kresťanského ekosystému, v sebe od počiatku nieslo svoje dva kľúčové rozkladné prvky. Je to najmä mém rovnosti, ktorý vystupoval pôvodne v mémplexe „rovnosť pred Bohom“. Hoci pôvodne hral v ekosystéme skôr okrajovú úlohu, jeho význam narastal a napokon vďaka viacerým evolučným zmenám nadobudol v osvietenstve a následne rozhodujúcu úlohu. Z náboženského eschatologického mémplexu metaforoval do prudko sa vyvíjajúcich mémplexov ľudských práv.

Prečo je pre mémy výhodné vytvárať symbiózy s mémami rovnosti? Obecne je výhodné pre symbionta, aby bola diverzita jeho symbiotického partnera čo najnižšia, pretože sa nemusí tejto prispôsobovať vlastnou diverzitou. Čím je symbióza tesnejšia, čím viac spoločných prvkov obsahuje, tým je výhodnejšie znižovať diverzitu symbiontov. Pri mutuálnej symbióze si vzájomne diverzitu obmedzujú všetci zúčastnení symbionti. Napríklad to vidíme v stabilite väzby fenotypu a mémotypu rôznych menšín v rámci väčšiny. Určité vrodené varianty mémov správania uprednostňujú šírenie určitých vývojových vetiev mémov a tie následne uprednostňujú pre ne výhodné fenotypy jedincov, ktorí ich šíria. Niekde tu musíme hľadať systematické zlyhávanie snáh európskych majorít o integráciu cigáňov, ale aj iných etnicít.

Hoci je mutuálna symbióza systém, kde prirodzený výber uprednostňuje symbiota pred symbiontami, neznamená to, že symbionti vzájomne nesúťažia, teda, že neexistujú znaky, v ktorých by nepodliehali prirodzenému výberu. Napríklad samotná diverzita môže byť znakom, ktorý je prirodzeným výberom uprednostňovaný už len preto, že inak by nebolo samotnej evolúcie. Je preto možné, že počas evolúcie symbiota nastane situácia, kedy sa uprednostnia také varianty, kde diverzita jedného zo symbiontov preváži nad diverzitou druhého. Vtedy sa podstatne mení situácia a je možné, že práve takáto udalosť vedie k endosymbiotickým formám symbiotov. U endosymbiota je vyššia diverzita endosymbionta a nižšia diverzita symbiotického partnera. Endosymbiont na neho vytvára selekčný tlak na znižovanie diverzity, tlak, ktorý uprednostňuje záujmy endosymbionta a partnerovi prenecháva hlavne tie funkcie, ktoré sú pre endosymbionta v symbióze kľúčové. Napríklad v eukaryotickej bunke eukaryot za mitochondriu vykonáva všetky životné funkcie, za čo mu ona vyrába proteíny potrebné pre energetické hospodárstvo symbiota — eukaryotickej bunky. Z pohľadu endosymbionta je dôležité vytvárať selekčný tlak na rovnostárstvo symbiotického partnera.

Úspech šírenia mémov rovnosti preto bude nepochybne prejavom prechodu od mutuálnej symbiózy sapient-kultúra k jej endosymbiotickej forme, kde kultúra presadzuje svoju diverzitu na úkor svojho symbionta — sapienta. Pravdepodobný moment prechodu od mutuálnej symbiózy k endosymbióze môžeme pravdepodobne hľadať vo vývoji od polyteizmu k monoteizmu, pretože to značí zmenu od organizačného princípu mnohé k mnohému na organizačný princíp všetci voči jednému. Logický dôsledok takého prechodu je vývoj mému rovnosti a rovnako logické je, že všade, kde to ekologicky je možné, sa takýto mém môže metaforovať do všetkých možných mémplexov.

Pre vývoj mémplexov ľudských práv hrá rovnako dôležitú úlohu mém práva na niečo. Darwinizmus nám v zásade predkladá svet povinností a právo na niečo v ňom majú iba mláďatá [6]. No a práve neotenický, mláďací charakter nášho domestikovaného druhu zrejme stojí za vývojom mému práv. Právo na niečo značí povinnosť iného. Je to symbiotický vzťah mémplexu práva a mémplexu jeho naplnenia, vzťah, ktorý stojí nad biologickým jedincom a mimo neho. V biosfére napríklad právo jesť a povinnosť zohnať na to zdroje je vždy inkorporovaná v jedincovi. Vždy, okrem vzťahu mláďa-rodič. Je teda očividné, že mémplexy ľudských práv sa mohli vyvinúť iba mimo biologickú evolúciu sapienta. Sú čistým kultúrnym konštruktom. Kedže mém práva na niečo sa môže viazať s vrodenými mémami biologických potrieb, takto vzniknuté mémplexy majú extrémne vysokú šancu na replikáciu vtedy, ak súčasťou takto vzniknutého mémplexu nie je mém povinnosti naplniť potrebu. Dá sa povedať, že s narastajúcou komplexnosťou mémových ekosystémov musí vlastne zákonite nastať situácia, kedy sa vyvinú mémplexy, kde sa podarí oddeliť potrebu od jej naplnenia, pretože je možné zveriť plnenie potreby na ekosystém kultúrnych mémov. Súčasne je zrejmé, že mém práva na niečo má vysoký potenciál metaforovania do mnohých mémplexov. Ak pôvodne boli práva osvietenských filozofov formulované do práva na rovnaké zákony pre všetkých, tak dnes už sa rozmnožili do množstva práv v Charte ľudských práv, Charte práv dieťaťa, a samozrejme vývoj pokračuje ďalej, už aj zvieratá majú práva a čaká nás zrejme aj Charta práv strojov

Významným impulzom pre inváziu metaforovania mému práva do mnohých mémplexov bola ekologická katastrofa, ktorú zvykneme označovať ako druhá svetová vojna. Rozbor príčin presahuje tému tejto eseje, dá sa však povedať, že táto katastrofa bola dôsledkom invazívneho metaforovania mémov práva a mému rovnosti do stále ešte na biologicky prirodzených mémoch nerovnosti a povinnosti postavenom ekosystéme postantickej, stredovekej kultúry. Rozklad biologicky prirodzenejšej mémovej nadtlupovej organizácie sapientov je súčasne významnou domestikačnou udalosťou, pretože zakončuje prechod od mutuálnej symbiózy sapient-kultúra k jej endosymbiotickej forme, kde už sapient odovzdal podstatnú časť svojich biologických schopností a povinností na hostiteľskú kultúru. V takom systéme je oddelenie mému práva od mému povinností systémovou nutnosťou. Na sapienta ostáva jediná systémová povinnosť — replikovať hostiteľské mémy —, na hostiteľa prechádza množstvo biologických povinností sapienta. Lapidárne sa to dá označiť za prechod od pravekých organizačných ekotopov papa-štátu (úlohy: teritoriálna ochrana a agresia, vnútronadtlupové potláčanie agresie a koordinácia), k mama-štátu (úlohy: ekologické zosúladenie evolúcie mémov práv, starostlivosť o domestikanta).

Význam vrodenej konformity

Asi nebude nikdy dosť príležitostí na zdôraznenie skutočnosti, že schopnosť mémov metaforovať do čo najviac mémplexov je kľúčová pre ich prežitie. Napríklad mém rovnosti tým, že má vysoký symbiotický potenciál s vrodenými mémami potrieb, sa dokáže presadiť všade, kde sa ešte v evolučnej minulosti nepresadil, ak je vhodná ekologická situácia. Biologická diverzita, tak kľúčová pre biologickú evolúciu, sa takto dostáva pod domestikačný chovateľský tlak, ktorého výsledkom je potláčanie vplyvu biologického prirodzeného výberu. Ten sa však nedá zrušiť v priebehu pár desiatok reprodukčných cyklov sapienta. Zmeny sa do génofondu presadzujú veľmi ťažko a pomaly. Naďalej sa rodia jedinci s vrodenými kognitívne-behaviorálnymi mémami, o ktoré sa postarala milióny rokov trvajúca biologická evolúcia nášho druhu. Mrzák ostáva mrzákom a má byť odselektovaný, škaredka je škaredka a nemá mať potomkov. Downov syndróm má odpudzovať a odpudzuje od sociálnych interakcií, nieto ešte od súlože. Vďaka týmto vrodeným mémom sme prežili rovnako ako vďaka našej všežravosti, či dosmrtného neotenického mozgu.

Napriek tomu vidíme, že sa dokážu šíriť také mémplexy ako sú DMM. Ako? Odpoveď na túto otázku treba rozdeliť na dve otázky:

  1. Ako sa v mozgu zariadi „oklamanie“ prirodzených mémových štruktúr?
  2. Ako sa presadí neprirodzená štruktúra mémov a mémplexov na pôvodne prirodzených mozgoch?

Odpoveď na prvú otázku je v tom, že vrodené mémové štruktúry sú síce významným selektorom kultúrnych mémov, samy o sebe však nevytvárajú model prostredia. Sú vrodeným nástrojom, pomocou ktorého si mozog vytvára model prostredia, v ktorom bude musieť žiť. Ak sa mémom podarí vytvoriť takú štruktúru, ktorá v celkovej bilancii vyhodnotenia negatívnej a pozitívnej reakcie na vonkajší podnet (čo je vlastne bilancia reakcií vrodených mémov) preváži pozitívne, tak sa v mozgu presadí. Klasický príklad je mém „zákaz sexu“, ktorý sám o sebe nemá najmenšiu šancu sa v populácii sapientov presadiť. Ak sa však spojí v mémplexe s nejakým hierarchizačným mémplexom, napríklad „Boh to chce“, tak môže uspieť, ak tento mém hrá v hierarchii danej populácie kľúčovú úlohu.

Odpoveď na druhú otázku sa ukrýva v prirodzenosti konformného správania sociálnych druhov. Socialita so sebou prináša nevyhnutnosť koordinácie potrieb jedincov s potrebami spoločenstva. Je zrejmé, že aby to bolo možné, musí mozog obsahovať rad vrodených mémov, od empatie po imitáciu správania druhých, ktoré to umožňujú[7],[8] . Kultúrny mém, ktorému sa podarí vytvoriť symbiózu s takýmto vrodeným mémom, má väčšiu šancu na šírenie v populácii ako taký mém, ktorému sa to nepodarí. V mnohých životných situáciách sa jedinec musí prispôsobiť väčšine, musí prevziať väčšinový názor. Ako ukazujú uvedené štúdie, to či jedinec replikuje väčšinový názor závisí v sociétach od frekvencie, s akou sa s týmto názorom stretne. To je v dobrom súlade s asociatívnym charakterom mozgu, ktorý je v konečnom dôsledku darwinstickým prostredím [9], kde frekvencia vstupujúcich mémov do mozgu v ňom spôsobuje zodpovedajúci počet asociácií na to isté, a teda v konečnom dôsledku viac potomkov tých istých mémov. Konformita je teda len inak formulovaný prirodzený výber.

Výhodou konformity je, že osvedčené už netreba znovu osvedčovať. Každý vie, že Zem je guľatá, hoci sa o tom nikto nepresvedčil, vrátane kozmonautov, pretože aj pre nich to mohol byť nejaký očný klam. Tak isto skoro každý vie (a nemusí sa o tom presvedčiť), že Zlo je zlé a Dobro dobré, hoci je to nepochybne nezmysel. Je veľmi veľa aspektov prostredia, v ktorom sa mozgy pohybujú, o ktorých sa nemusia presviedčať, ale vďaka frekvencii sociálnych interakcií sú o nich presvedčené.

Dopad ekologickej katastrofy druhej svetovej vojny

Na báze vyššie uvedených východísk sa môžeme pokúsiť načrtnúť vysvetlenie toho, ako môže uspieť niečo tak neprirodzené ako je DMM. Ak bolo po tisícročia konformné vytláčať invalidov a mentálne retardovaných v súlade s biologickou podstatou na okraj society, tak bol aj na takejto prirodzenosti postavený celý ekosystém kultúry. Muselo sa stať niečo, čo podstatnou mierou zasiahlo do západného kultúrneho ekosystému a roztrhalo mnohé pôvodné ekosystémové zákonitosti a väzby. Musela nastať veľká ekologická katastrofa. A skutočne sa to aj stalo v podobe dvoch fáz, ktoré nazývame svetovými vojnami.

Na druhú fázu, teda na druhú svetovú vojnu, môžeme nazerať ako na dôsledok extrémnej invázie iluminátnych (osvietenských) mémov do pôvodne kresťansko-teisticky vyvinutého ekosystému. Ide hlavne o mém Rozumu, ktorý postupne metaforoval do pôvodne teistických mémplexov, kde nahradil mém Boha, pričom ovšem mémplexom ponechal ich pôvodnú mémovú skladbu a štruktúru. Tento evolučný úspech mému Rozumu mal v konečnom dôsledku kľúčový rozkladný význam, pretože ak pôvodne mémplexy s mémom Boha mali skôr stabilizujúcu ekosystémovú úlohu, pretože vytvárali jednotiaci organizačný princíp (s mémami Boha a mémplexom Boha bolo výhodné vytvárať symbiózy), tak mém Rozumu ekosystém skôr trieštil na stále samostatnejšie ekotopy, pretože to, čo je rozumné alebo nie závisí od lokálnych okolností. V istom momente tohoto invazívneho vývoja zákonite musela nastať situácia, kedy sa celý ekosystém rozpadol.

Ukazuje sa, že metaforovanie mémov nemá v mémosfére iné regulátory ako je regulátor premnoženia. To je iná situácia ako napríklad v biosfére, kde sa vyvinulo množstvo ekosystémových regulátorov, napríklad vzťah predátor-korisť, a regulácia premnožením nastáva skôr výnimočne. Ak sa aj dočasne v mémosfére vytvoria nejaké regulátory, napríklad morálny normatívny systém, tak sú veľmi málo odolné voči invazívnym mémom. Zdá sa preto, že toľko skúmané a stále nevysvetlené civilizačné krivky majú pôvod v tejto primárnej nestabilite mémových ekosystémov.

Je nepochybné, že zákonite musela nastať situácia, kedy sa mém Rozumu spojil s vrodenými xenofóbnymi (imunitno-behaviorálnymi) mémami, ktorých úlohou je zabrániť páreniu s nevhodnými génofondami [10]. V mene rozumného riešenia sa samozrejme konala aj likvidácia nevhodných menšín, v tomto význame treba ideológie Tretej ríše považovať za rovnakých potomkov mémov iluminácie a humanizmu ako iné postosvietenské ideológie [11]. Pokus o ovládnutie západného ekosystému týmito mémplexami nevyšiel a nasledoval rozpad „starého sveta“.

Vývoj DMM

Jedným z dôsledkov tohoto rozpadu bolo ekosystémové zvýhodnenie mémov ľudských práv a rovnosti, s ich následným metaforovaním do ďalších a ďalších mémplexov. Súčasne, ako dôsledok masového utrpenia sapientov prestali mať imunitné mémy a mémplexy takú šancu na symbiózy s mémami moci. Pôvodne okrajové mémy tolerancie sa s ich nositeľmi dostali do štátnych inštitucionálnych mémplexov. Z pohľadu mémplexov mama-štátu sa vlastne nezmenilo nič podstatné, iba sa spojili s inými ideologickými mémplexami a rovnako intenzívne ich prostredníctvom selekčného mechanizmu konformizmu replikovali do stále viac mozgov.

Hoci pre väčšinu je stále menšina vrodenými xenofóbnymi mémami odpudivá, vďaka mémom konformity sa tento odpor dá pomerne ľahko prekonať. Postupne sa vytvára priaznivá ekologická situácia pre presadzovanie deviantných mémplexov a mémov, pretože sa majú s čím spojiť do úspešnej symbiózy — s mémami konformity. Konformné je, že menšiny treba presadzovať. V tejto ekologickej situácii majú mémy práva a rovnosti veľkú šancu spájať sa s čo najviac mémami menšín a vytvárať deviantné mémplexy, alebo metaforovať do už existujúcich deviantných mémplexov k vzájomne výhodnej, mutuálnej, symbióze. V ekosystéme nastáva situácia, ktorú možno lapidárne vyjadriť frázou: keď môžu oni, prečo nie ja?

Je evidentné, že vývoj DMM je len parciálnou súčasťou tohoto ekosystémového vývoja. Je výhodné byť modelkou, tak prečo nie aj ja? Mám na to právo a nesmiem byť diskriminovaná.

Ekosystémové väzby DMM

Kým národnostné či rasové menšinové mémplexy sa môžu spoľahnúť vďaka spomínanej ekologickej katastrofe na symbiózu s mémami moci (mémplexy zákonov, mémplexy štátnych inštitúcií), podobné menšinové mémplexy ako sú DMM sa musia spoľahnúť hlavne na ekologickú situáciu (teda to, čo nazývame „zeitgeist“), ktorá praje vytváraniu symbióz s deviantnými mémplexami, a k tomu potrebuje symbiózu s vrodenými mémami konformity.

Zeitgeist vytvára výhodu nielen pre DMM, ale aj pre klasické inštitucionálne mémplexy modelingu, teda pre mémplexy agentúr a prehliadok. Každá symbióza, ktorá podporí replikáciu mémov, či mémplexov je prirodzeným výberom uprednostnená. Tak napríklad modelingová agentúra, ktorá do svojho portfólia začlení DMM, má selekčnú výhodu, pretože sa jej ľahšie vytvorí symbióza s mémplexami mediálnych správ. Agentúru to vďaka zeitgeistu nepoškodí, že má mrzáka ako modelku, pretože rozhoduje symbióza s normálnymi mémplaxmi modeliek, tie predstavujú pôvodný evolučný účel mémplexu agentúry. Ale tým, že má v symbióze „svojho“ mrzáka, má možnosť vytvoriť viac symbióz s mediálnymi mémplexami, má teda viac potomkov a väčšiu šancu na prežitie. To isté platí, ako sme videli vyššie, aj pre mémplexy módnych prehliadok. Je pravdepodobné, že vďaka takto metaforizujúcim mémom DMM postupne nastane situácia, kedy agentúrny mémplex, alebo prehliadkový mémplex, ktorý nemá symbiózu s aspoň jedným DMM bude selekčne znevýhodnený a prirodzeným výberom vytlačný na okraj.

Zároveň vidíme jasnú ukážku formovacieho procesu, kedy sa postupne presadzuje výhoda jedného symbionta nad druhým a pôvodne mutuálna symbióza prechádza na endosymbiózu, kde biologické potreby opice podliehajú potrebám kultúrnych mémov.


Literatúra a odkazy:

  1. Branded Girls. Top 10 Disabled Female Models From World You Must Know. brandedgirls.com. http://www.brandedgirls.com/top-disabled-female-models-from-world-you-must-know/
  2. ECHO24, pf. (2016) Po útoku kyselinou jí stekla kůže. Teď je tváří módní značky. echo24.cz. http://echo24.cz/a/wawZ3/po-utoku-kyselinou-ji-stekla-kuze-ted-je-tvari-modni-znacky
  3. ECHO24, jh (2015) Prestižní módní přehlídka dá šanci modelce s Downem. echo24.cz. http://echo24.cz/a/iPvHz/prestizni-modni-prehlidka-da-sanci-modelce-s-downem
  4. ECHO24, jh (2016) Modelka si plní svůj sen. Na kolečkovém křesle. echo24.cz. http://echo24.cz/a/ipcA2/modelka-si-plni-svuj-sen-na-koleckovem-kresle
  5. Buss, D. M. (2009). Vrah v nás (Kauza Homo.). F, Pro mento sana s.r.o.. Trenčín.
  6. Domica, R. (2015). Detinská povaha ľudských práv. Menej Štátu. http://www.menejstatu.sk/detinska-povaha-ludskych-prav/
  7. Morgan, T. J. H., & Laland, K. N. (2012). The Biological Bases of Conformity. Frontiers in Neuroscience, 6, 87. doi:10.3389/fnins.2012.00087
  8. Coultas, J. C. (2004). When in Rome... An Evolutionary Perspective on Conformity. Group Processes & Intergroup Relations, 7(4), 317–331. doi:10.1177/1368430204046141
  9. Migues, P. V., Liu, L., Archbold, G. E. B., Einarsson, E. Ö., Wong, J., Bonasia, K., … Hardt, O. (2016). Blocking Synaptic Removal of GluA2-Containing AMPA Receptors Prevents the Natural Forgetting of Long-Term Memories. The Journal of Neuroscience, 36(12), 3481–3494. doi:10.1523/JNEUROSCI.3333-15.2016
  10. Schaller, M., & Park, J. H. (2011). The Behavioral Immune System (and Why It Matters). Current Directions in Psychological Science, 20(2), 99–103. doi:10.1177/0963721411402596
  11. Stella, M. (2006). Marco Stella Teorie autodomestikace v německé antropologii a biologii do roku 1945. Kontext, důsledky, zastánci. 2006. http://www.fhs.cuni.cz/etologie/index.php/en/downloads/doc_details/5-teorie-autodomestikace-v-nemecke-antropologii-a-biologii-do-roku-1945-kontext-dusledky-zastanci
  12. Oreffice, S., & Quintana-Domeque, C. (2016). Beauty, body size and wages: Evidence from a unique data set. Economics & Human Biology, 22, 24–34. doi:http://dx.doi.org/10.1016/j.ehb.2016.01.003

Odpovedať

By submitting this form, you accept the Mollom privacy policy.