Singularita nastala dávno, niekedy v mladšom neolite.

V lone nadšenia z prudkého rozvoja kompjútrov a sietí sa zrodila populárna predstava nesporne inšpirovaná nekvalitnou sci-fi literatúrou — predstava singularity. Vraj keď sa dostatočne zhustí počítačová sieť a súčasne bude výkonnosť a pamäťová kapacita počítačov rásť moorovým tempom, jedného dňa počítače začnú byť inteligentnejšie ako my. Prosto nejakým „vynorením“, emergovaním komplexity. Veľmi to pripomína juadistický mýtus o vdýchnutí duše Adamovi jeho Stvoriteľom. Nepopieram, že aj mne sa to vtedy videlo byť možné. Čím viac sa však zaoberám živými systémami, tým menej niečomu takému v sebe dávam šancu.

Počítač skrátka nie je mozog a v takejto turingovej formácii ani nikdy nebude. A keď bude, tak už to nebude počítač. Počítač je produkt abstrakcie od reálneho sveta, je založený na matematickom modeli sveta, na predstave algoritmizovateľnosti sveta.  Svet však nie je algoritmizovateľný. Na to, aby počítače vedeli niečo o svete potrebujú jeho preklad do algoritmizovateľnej podoby, potrebujú nás.

Svet je produkt evolúcie, a to v konečnom dôsledku značí, že v každom časopriestorovom bode je jedinečný, hoci s inými bodmi súvisiaci. Abstrahovať značí zabúdať na jednotlivosti a všímať si len súvislosť. A to presne matematika robí. Ak matematik spočíta jablko a jablko, úplne ignoruje, že jedno je sladké, druhé kyslé, že jedno je zelené a druhé nahnilé. Preň sú to dve jablká, pre skutočný svet nie. Takisto je každý mozog štrukturálne jedinečný, hoci súvislo podobný iným mozgom. Hľadanie nejakých zákonitostí je síce užitočné pre skvalitnenie práce kompjútrov, nijako ich to však k singularite neposúva. Stále ostanú iba tupými ale úžasne rýchlymi matematickými abstrakciami.

Mozog a kompjúterK podobnému záveru dospelo už veľa zasvätených filozofov, matematikov a počítačových vedcov. Napríklad v v štúdii pod názvom „Pochopenie rozdielu medzi ľudskou a počítačovou inteligenciou“ [1] autori na základe pokusov s určením nejakého čísla, či je párne, alebo nepárne zistili, že na rozdiel od počítača sa my niekedy aj mýlime, hoci algoritmus ovládame. Napríklad ak máme rýchlo určiť, či je číslo 798 párne alebo nie, určitá skupina pokusných osôb sa pomýli. Prečo? Pretože nevidia iba číslo 8, ale aj to vedľa, teda 9. Mozog vníma na rozdiel od počítača svet kontextovo, teda vo vzťahu k nejakým doterajším skúsenostiam. A hierarchia a previazanosť skúseností je evolučná, to znaméná v každom mozgu jedinečná. Možno ten, čo sa pomýlil má nejakú dávno zabudnutú skúsenosť s číslom deväť a s tým súvisiacim omylom, ktorý pomocou čísla 9 vyriešil a tým je u neho deviatka akosi prioritnejšia v riešení problémov s číslami. Ale rovnako to môže mať nejaký čisto vizuálny kontext. Prečo sa niekto pomýli v takej situácii, pričom napríklad mimo pokusného laboratória by rovnakú úlohu zvládol bez chýb sa nedá dozvedieť. Je to jedinečný mozog s jedinečnou štruktúrou. Od tejto jedinečnosti nie je možné abstrahovať.

Podstata myšlienky singularity je však inde. Ide predsa o niečo, čo chápeme ako mimoľudskú inteligenciu, mimoľudské vedomie. Svet ľudí (alebo bez antropocentrického sebavyzdvihovania svet sapientov) je nesmierne komplexný. Táto komplexita presahuje nielen chápanie jednotlivého sapienta, ale dokonca presahuje možnosti akéhokoľvek popisu. Možné sú opäť iba abstraktné zjednodušenia. Je to systém NAD sapientami, nie v NICH. Aby fungoval vyžaduje stále užšiu špecializáciu jednotlivých mozgov, stále užší individuálny model sveta. Naše myslenie sa nesporne neustále zjednodušuje. Napríklad podľa štúdie [2] sa pravdepodobne naše priemerné IQ od viktoriánskych čias zmenšilo o zhruna 14 bodov. Súčasne však vidíme obrovský nárast komplexity sveta, štruktúry poznania bohatstvo informácií a neobyčajný nárast zložitosti sveta sapientov. Dá sa teda povedať, že čím je naša kultúra viac „smart“, tým sme my hlúpejší.

Tento jav však môže byť prekvapujúci iba zdanlivo. Je to spoločný jav pre všetky domestikované organizmy. Zmenšovanie mozgov je charakteristické pre proces domestikácie.  Na nasledovnom obrázku z publikácie [3] vidíme ako sa zmenšil domestikáciou mozog jednotlivých zvierat.

Zmenšenie mozgov domestikovaných zvierat

Náš mozog sa sa od mladšieho neolitu, za obdobie holocénu, zmenšil asi o 15% [4]. Približne ako kačke, alebo koňovi. Po miliónoch rokov pomalého nárastu mozgu sapientov sa za obdobie menej ako 30 tis. rokov tento začal prudko zmenšovať. Je to presne obdobie, kedy sme prešli z lovecko-zberačského spôsobu života na usadlý. Odvtedy sa prudko rozvíja kultúra sapientov. Odvtedy naša domestikácia naberá rastúce tempo.

Vtedy nastala singularita nového „vedomia“ — prudký rozvoj mémosféry tejto planéty.


Literatúra:

  1. Lupyan, G. (2013). The difficulties of executing simple algorithms: Why brains make mistakes computers don’t. Cognition, 129(3), 615–636. doi:http://dx.doi.org/10.1016/j.cognition.2013.08.015
  2. Woodley, M. A., te Nijenhuis, J., & Murphy, R. (n.d.). Were the Victorians cleverer than us? The decline in general intelligence estimated from a meta-analysis of the slowing of simple reaction time. Intelligence, (0). doi:http://dx.doi.org/10.1016/j.intell.2013.04.006
  3. Zeder, M. A. (2012). Pathways to Animal Domestication. BoneCommons, (1838). Retrieved from http://alexandriaarchive.org/bonecommons/items/show/1838
  4. Hawks, J. (2011). Selection for smaller brains in Holocene human evolution. arXiv preprint arXiv:1102.5604. Populations and Evolution. Retrieved from http://arxiv.org/abs/1102.5604



povytiahnutie

Pre prehľadnosť som si dovolil povytiahnúť jednú Vašu vychytávku. Totižto tá mitochondria. A tá hostiteľská bunka. Bolo to myslené tak, že človek je taká, obrazne, alebo v prenesenom slova zmysle, povedané - "mitochonder" a kultúra je taká nenápadná a skromná hostiteľská bunka? Môžete o tom povedať viac? Apropo, v intelektuálno-umeleckých kruhoch je prirovnanie človeka k parazitu na tejto zemi pomerne obľúbené, a zaužívané...

Ide o symbiózu

komensálnu, teda o obojstranne prospešný druh symbiózy. Medzi mitochondriou a hostiteľskou bubnkou a medzi sapientom a jeho kultúrou. Parazitizmus je iná forma symbiózy.

parazitizmus vs. mitochondria

Z časti, pravdepodobne z väčšej časti, máte pravdu. Parazitizmus je o niečom inom. Mitochondria je organela, čiže má membránový obal, čo baktérie nemajú. Ale podľa mne dostupných informácií sa evolučne mitochondrie vyvinuli práve z baktérií asi pred dvoma miliardami rokov. Zistilo sa to podľa mitochondriálneho DNA (chondriomu).

no však ja som písal to isté

Mitochondria je pravdepodobne pôvodne samostatný prokaryot, ktorý sa dostal neznámym spôsobom do veľmi tesnej symbiózy s eukaryotom. V procese symbiotzácie sa zriekol väčšiny vlastných životných funkcií, ktoré prenechal symbiontovi, vrátane vlastnej replikácie, stavby svojich proteínov. Sapient postupuje podobne. Svojmu symbiontovi — kultúre postupne prenecháva stále viac svojich biologických funkcií. Od rozmnožovania, cez odchov poptomkov až po zabezpečenie zdrojov.

rozvinutie

Teda v teoretickej rovine pripúšťate myšlienku možnosti zväčšenia mozgu rozšírením lebečnej dutiny, nakoľko v tretej vete komentára Veľkosť mozgu vravíte, citujem: "Tak isto je z hora obmedzená", z čoho logicky vyplýva, že ak by veľkosť z hora obmedzená nebola (= zväčšenie dutiny), tak by kapacitne rástol hypoteticky neobmedzene (ostatne s podobnou myšlienkou sa pohrávali aj tvorcovia rozprávky Nindža korytnačky, v ktorej vystupoval tzv. mozog riadiaci Bebopa a Rocksteadyho - záporné postavy. šlo o obrovský mozog v "akvárku", ktorý "vedel a riadil všetko". Ako modernejšiu adaptáciu môžeme považovať predstavy o mimozemšťanoch majúcich neúmerne veľkú hlavu v pomere k telu - opačne - ako to v pragmatickej logike predostierate hovoriac o korelácii s telom.) Každopádne, aspoň pre mňa, celkom zaujímavé otázky... Ďalej bolo povedané, že ste "nenarazil na relevantnú štúdiu, ktorá by to tvrdila", že Egypťania(...). Osobne som však videl dokument, ktorý bol odvysielaný na Discovery channel, a danú televíziu považujem za odbornú (možno je to len môj omyl, dojem), v rámci ktorého podali komplexnú štúdiu sociálnych pomerov v starovekom Egypte tvrdiac množstvo zaujímavých informácií, medzi ktoré patrilo napr. aj to mnou toľko omieľané zväčšovanie mozgu ((osobne si však myslím, dedukujúc, s ohľadom na možnú a reálnu vtedajšiu medicínsko-vedecko-technickú vyspelosť, že to možné nebolo, i keď sa vie, že už vtedy prebehli prvé jednoduchšie operácie, či oprávky zubov. Okrem toho bolo podrobne vysvetlené aj skonštruovanie oných gigantických pyramíd a to takým spôsobom, že vlastne pyramídy boli zvádzačmi tzv. tachyonovej energie, ktorá je ale z pohľadu modernej fyziky a astronómie nepodložená, aj keď raz v CERN-ne zaznamenali časticu rýchlejšiu ako samotné svetlo (neutríno), no napokon sa ukázalo, že šlo len o chybu v detekujúcom zariadení. A pozvoľna sme sa pri tejto téme dopracovali k môjmu najobľúbenejšiemu seriálu, t.j. seriál Dr.House, kde je na podklade konkrétneho príkladu, vyplývajúceho z dejovej línie tretej epizódy prvej série, umne vysvetlený princíp Occamovej britvy, podľa ktorého jednoducho nie je potrebné dokladať množstvo dôvodov a príčin, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Ale, kurva, predsa len, ako tie trápne pyramídy postavili? )) http://cs.wikipedia.org/wiki/Occamova_b%C5%99itva a Occamová britva v súvislosti s Dr.Hausom je zde: http://cs.wikipedia.org/wiki/Occamova_b%C5%99itva_%28Dr._House%29

dodatočná otázka

Snáď by ešte bolo vhodné opýtať sa, či vôbec je možné takto mozog zväčšovať, teda či limity jeho rastových možností sú dané len a len priestorovým ohraničením, resp. či dodatočným operatívnym zákrokom v posnatálnom období človeka je mozog schopný takto reagovať buničným rastom, alebo sa jedná iba o praprostý mýtus? O čosi podobné ako Freudom nazývané tzv. "krycie predstavy", ktoré si človek v dospelosti vytvára k pochopeniu istých nepochopených situácií z rannej mladosti (spravidla z obdobia cca do troch až piatich rokov). Zo skúseností viem, že mnohokrát je pohodlnejšie vytvoriť si nejaké alternatívne vysvetlenie ako prísť veci na kĺb. V súvislosti s domestikáciou je podľa môjho názoru zaujímavý fakt, že prebehla práve v staroveku (ktorého je Egypt symbolom) . Boli napr. prvou civilizáciou, ktorá rozdelila rok na 365dní, deň na 24hod. a rozoznávali lineárny čas od cyklického, čo dedukovali z rozdielu rýchlosti pohybu vesmírnych objektov, z periodicity.

Veľkosť mozgu

Veľkosť mozgu je pod silným selekčným tlakom. Koreluje napríklad s veľkosťou tela. Tak isto je zhora obmedzená. Napríklad náš mozog má asi 1.5% hmotnosti tela ale spoterebúva 20% percent zdrojov. Kyslíka, energie, prekurzorov. Lovec-zberač potreboval oveľa schopnejší mozog k prežitiu, pretože bol odkázaný hlavne sám na seba. Potreboval vedieť o svojom prostredí všetko, všetky možné súvislosti. My to nepotrebujeme, spoliehame sa na deľbu práce, na štát a podobne. Naše prostredie preto môže „komplexnieť“ a my mu nemusíme zďaleka rozumieť, čo sa aj deje. Kým o predkoch lovcoch-zberačoch sa dá povedať, že sa ocitli na vrchole potravinovej pyramídy a stali od prostredia pomerne nezávislí, my sme od svojho prostredia stále závislejší. Načo by nám bol väčší mozog?

otázka

Zdravím Vás. Dlho sme sa "nevideli". Rád by som poznal Váš názor na zväčšovanie lebečnej dutiny, ku ktorému dochádzalo v časoch vlády egyptských faraónov konanej pravdepodobne za účelom zväčšenia priestoru pre bunečnú expanziu, v dôsledku čoho dochádza k zvýšeniu počtu neurónov, čiže, povedané polopate, - k jeho zväčšeniu. Nakoľko, vychádzajúc z logiky článku, chápem to tak, že paradoxne, zmenšenie mozgu z dôvodu určitých evolučných zákonitostí malo za následok pokrok (línia: domestikácia - špecifikácia či špecializácia sapientov - rozmach kultúry, poznania, techniky a pod.), nakoľko v spomínaných časoch boli vtedajší, nazvem ich "vedci", presvedčenia, že väčší mozog má tomu úmerne i väčšiu pamäťovú kapacitu, na podklade čoho mohol takto vybavený jedinec disponovať viac informáciami, z čoho mohol extrahovať viac poznatkov, teda dospieť k vyspelejšiemu poznaniu (pokiaľ viem, dodnes nie je dôveryhodne vysvetlené samotné skonštruovanie pyramíd na strane jednej, a ich skutočný význam - odhliadnúc od pragmatického využitia vo forme hrobky - na strane druhej). Otázka znie: Môže "nastať prudký rozvoj mémosféry" - ako ste to označil v závere článku - aj opačnou logikou veci? Teda zväčšovaním mozgu, a nie plošnou špecifikáciou mnohých sapientov na participačnej báze, ale špecifikáciou určitých, povedzme, "vyvolených", alebo lepšie povedané k tomu najviac vybavených jedincov? Za prípadnú odpoveď vopred ďakujem. Filip V.

Nemám na to názor.

Zatiaľ som nenarazil na relevantnú odbornú štúdiu, ktorá by to tvrdila. Je iba hromada všelijakých blogov a podobne na túto tému, ktoré sa dovolávajú na údajné vedecké zdroje. Čím netvrdím, že to nie je pravda, iba to, že to pre mňa má určitú nižšiu pravdepodobnosť vierohodnosti. Okolo starého egypta je veľa všelijakej mytológie. Čo sa týka narastania mémosféry. Ja sa domnievam, že tu hovoríme o symbiotickom procese domestikácie sapienta kultúrou. Každý celok zložený z dvoch symbiontov sa môže časom zmeniť na jeden tzv. endosymbiotický systém. Takým je napríklad každá bunka nášho tela, ktorá pozostáva z hostiteľskej bunky a mitochondrií, ktoré sa symbiotickým procesom postupne zbavili všetkej nadbytočnej funkcionality, ktorú im zabezpečuje hostiteľ. Podľa mojej mienky sa nám mozog zmenšuje, pretože ho skrátka neporebujeme taký funkčný ako pred 100 tis. rokmi. Naša kultúra sa stáva naším hostiteľským symbiontom.