Odpovedať na komentár

Konformizmus je normálny

Dáko tá hypnóza musí predsa fungovať. Pre spoločenské tvory je zrejme nevyhnutná nejaká synchronizovanosť. Vidíme to na kŕdľoch vtákov, na kŕdľoch rýb, či hmyzu. Konať tak ako iní znamená vyššiu mieru istoty, že je to správne. Prečo? Hlavne preto, že prírodný výber formuje správanie optimálne metódou pokusu a omylu a úspešné riešenia sú napokon väčšinovo rozmnožené v populácii.

Byť konformný je spoločensky správne už od prírody. Jeden z mnohých nespočetných vedeckých dôkazov podáva štúdia Spontaneous synchronization of arm motion between Japanese macaques. Makaky sa správajú synchrónne v rôznych vedcami nastavených situáciách. Svoju ôlohu zrejme zohrávajú nedávno objavené zrkadliace neuróny, ktoré opakujú v mozgu jedného člena tlupy reakcie sledovaného príslušníka iného člena tlupy.

Každý určite pozná ten nepríjemný pocit, keď sa rozhoduje či povedať v atmosfére všeobecného konsenzu nejaký opačný názor. Áno, mozog zrejme aj stresovo hormonálne správne trestá nekonformnosť. A platí aj opak. Zistiť, že aj iní zdieľajú rovnaký názor ako ja je príjemné, a taktiež zrejme odmeňované serotonínom. 

Ak niekto cíti a koná inak ako väčšina, mal by sám o sebe vedieť, že je prirodzenou odchýlkou od normy, tak ako je niekto príliš vysoký, či príliš nízky, alebo má absolútny sluch, či je psychopatom alebo schizofrenikom. Je to skrátka deviácia. Individualizmus je deviantný, ale taktiež vrodený. Ak berieme do úvahy, že na vývoj mozgu má vplyv okolo tisíc génov je úžasným dielom prírody, že tak zložitú súhru dokáže udržať v gaussovej krivke.

Nekonformní jedinci sú (ako to už správne príroda zariadila) nenávidení. Toto tvrdenie však nie je až také priamočiare, ako pri prečítaní zaznie. Veľa sapientov iní obdivujú a označujú ako géniov za to, že údajne výnimočne (súčasne tiež napriek nepriazni konformnej väčšiny) prispeli k rozvoju ľudstva. Faktom však ostáva, že to skoro zákonite platí s odstupom času, či miesta. Kde-kto je ochotný nadšene oslavovať Mozarta, či van Gogha, ale som si istý, že málokto z týchto nadšencov by s týmito deviantmi vydržal žiť pod jednou strechou. Taktiež je úžasné nadchýňať sa nejakou popstar, ale iba vtedy, keď nemusíme znášať jej vrtochy. Jej deviantné správanie. Taktiež je priveľmi častým javom to, že dielo niektorého nekonformného deviantného mozgu je konformne odmietnuté v jeho čase rovnako ako v čase neskoršom konformne obdivované.

Konformizmus nám nepochybne pomáhal a pomáha prežiť v čo najväčšom počte stávajúce podmienky v ktorých sme žili a žijeme. A tak to bude aj v budúcnosti, patrí to vlastne k zákonitostiam prírodného výberu. Rovnako k nim však patrí to, že deviácie nám umožnili a umožnia prežiť zmeny v našom prostredí. Devianti, hoci oveľa menej početní, sú práve tou nevyhnutnou podmienkou pre prežitie zmien. Prinášajú totiž novinky a z tých vždy niektorá lepšie zodpovedá zmenám v prostredí, ako už ustálená komfortná väčšina.

Odpovedať