Odpovedať na komentár

Ľudské práva ako ultrasebecké mémy

Prológ: Benedikt XVI a urážka Islámu

V septembri 2006 pápež Benedikt XVI. poskytol médiám príležitosť zas niečo škandalizovať tým, že zacitoval názor byzantského cisára zo 14. storočia. Názor sa týkal Islámu ako škodlivej a zlej vierouky. Vzhľadom na to, že Byzantský cisár bol vlastne nielen de iure Rímskym cisárom, ale aj najvyššou autoritou východnej kresťanskej cirkvi, bol jeho názor v teologickej argumentácii iste relevantný . Teologická oprávnenosť argumentácie Benedikta XVI. je nám ťažko posúditeľná, nakoľko ide o jedného z najvýznamnejších katolíckych teológov, ktorý ešte ako kardinál viedol Kongregáciu svätej náuky, čo je nástupná inštitúcia po Kongregácii rímskej a všeobecnej inkvizície, teda inštitúcií v otázkách teologických nanajvýš zdatných, ba podstatných.

Ale nie o teologickom obsahu bude reč, ale o dôsledkoch toho prejavu a niektorých aspektoch príčin týchto dôsledkov. To že teologická argumentácia Benedikta XVI. pobúrila moslimov je samozrejmé, sú to napokon hlavní náboženskí súperi kresťanstva v Európe. Pápežov prejav však narazil na politickú a intelektuálnu kritiku v kresťanskom civilizačnom okruhu, teda v Európe, Amerike, Austrálii a podobne, a to hlavne v ľavicových intelektuálnych a politických kruhoch.

Tento moment rozhodne nestráca zvláštne čaro a inšpiroval ma k nasledujúcej úvahe, ktorá sa bude obecne týkať ľudských práv, špeciálne však práva slobodne vyznávať náboženstvo.

Od prvého prikázania ku strate imunity

Jadrom kritiky pápežovho prejavu (napríklad tu ) je, že posilňuje náboženskú neznášanlivosť, čo sa hneď ukázalo v rozhorčených moslimských reakciách na celom svete. No a za týmto jadrom je nevypovedaný, pretože implicitne „samozrejmý“ predpoklad, že posilňovať náboženskú neznášanlivosť je bez diskusie zlé.

Mém náboženskej znášanlivosti v kresťanskom mémickom ekosystéme vznikol prostou negáciou mému náboženskej výlučnosti, ktorý vznikol veľmi veľmi dávno v judaizme. Napokon hneď prvé a údajne najdôležitejšie Božie prikázanie znie: Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! “ Nie je bez zaujímavosti, že tento mém výlučnosti zasa vznikol prostou negáciou dovtedy panujúcej tolerancie k rôznym kmeňovým božstvám.

Problémom pre prostú replikáciu tohoto mému je to, že sám o sebe sa rozmnožiť nedokáže, musí byť súčasťou celého náboženského mémplexu — vierouky — a tá už je schopná replikácie do hláv sapientov. Lenže mémplex judaistickej a kresťanskej (a islámskej) vierouky trpí historickou zaťaženosťou náboženských textov zahrnutých v Tóre a Svätom písme. Tieto sú vnútorne tak nekonzistentné, že vierouka musí tieto texty neustále interpretovať, teda z pohľadu mémetickej teórie, musí do vieročného mémplexu inkorporovať raz jeden inokedy iný mém z mémplexu posvätného textu (inak pekný príklad horizontálneho prenosu mémov). Toto samozrejme vedie k značnému nárastu mutácií pri replikácii z jednej hlavy do druhej. Mutácie sú závislé od vrodenej stavby sapienta, ktorá má značnú variabilitu. Logickým dôsledkom je tendovanie kresťanskej vierouky k druhovej nestabilite, alebo inak povedané k neustálemu vzniku nových a nových vieroúk, teda nových druhov memplexov triedy kresťanská vierouka.

Z ekologického pohľadu majú tieto druhy mémplexov jeden ekologický habitat (všetkých sapientov na svete) a prekrývajúce sa ekologické niky. Ak sa prekrývajú ekologické niky nastáva druhová súťaž o zdroje — boj o sapientov. V štruktúre súperiacich mémplexov prevažuje význam imunitných mémov, čo sa v našom prípade prejavilo manipuláciou sapientov v náboženských vojnách reformácie a protireformácie (obdobie 30-ročnej vojny). Vzhľadom na skutočnosť, že sa spomínané mémplexy zreplikovali na približne vyrovnaných nikách, nebolo možné vojnou rozhodnúť ekologickú rovnováhu, čo vyústilo do tzv. Vestfálskeho mieru .

Z nášho pohľadu je dôležité, že sa vytvorila situácia, kedy mém náboženskej tolerancie mal vyššiu šancu na replikáciu. Prvou a hlavnou obeťou Vestfálskeho mieru bolo oslabenie imunitných mémov jednotlivých vieroučných mémplexov. Mémplexy a organizmy s oslabeným imunitným systémom sú vystavené rozkladu a následne zániku.

Ultrasebeckosť mémov v ekosystéme mémplexov ľudských práv

C harta ľudských práv je ekosystém rôznych mémplexov, ktoré sú spojené rôznou mierou symbiózy. Vznikol rozkladom a reorganizáciou mémplexov, ktoré dominovali stredovekej Európe. Hlavným mémom tejto charty je právo sapienta na nejaké zdroje, alebo na nejakú ochranu v sociálnych interakciách. Kým stredoveké mémplexy boli druhmi, ktoré všetky boli odvodené od kresťanských mémplexov, a teda obsahovali hlavne povinnosti sapienta voči Bohu a jeho zástupcom na Zemi, tak Charta ľudských práv obsahuje výlučne iba práva, preto sa tak úspešne šíri v hlavách sapientov. Ako hlavný dôvod presadenia sa mémplexu ľudských práv uvediem:

  • Je výhodnejšie prijímať ako dávať, preto mém práva na niečo sa úspešnejšie replikuje ako mém povinnosti niečoho.
  • Pôvodné mémplexy stratili imunitné mémy, preto neboli schopné sapienta manipulovať k povinnostiam. Stratil strach z autorít.
  • Ekologická situácia, kedy predchádzajúci úspech stredovekého zrodu Európy a následného rozšírenia európskych mémplexov silou do celého sveta dočasne oslabili zdroje pre existenciu konkurenčných mémplexov. Chýbal konkurenčný tlak iných náboženských mémplexov, ktorý by posilnil znova selekčným tlakom také európske náboženské mémplexy, ktoré by mali silnú imunitu.
  • Transformácia kresťanských náboženských mémplexov do nových veľmi nestabilných, no ultrasebeckých mémplexov, ako sú politické ideológie komunizmu a fašizmu. Tieto mémplexy síce mali prehnane vysoký podiel imunitných mémov, ale pravdepodobne práve tento mimoriadne vysoký podiel viedol k rýchlemu vyčerpaniu zdrojov sapientov, a preto ich možno označiť za ultrasebecké. Následkom toho bola opäť prirodzená negácia, teda vytvorenie takých mémplexov, ktorých imunitným mémom je odmietanie imunity.

Áno, viaceré mémy Charty ľudských práv sú v mémplexe s mémom imunity, ktorý zakazuje imunitné mémy svojho obsahu. Demonštrujme si to na príklade Článku 10 „Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, odst.1“:

Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

Kedže sa tu nikde nezvýhodňuje nejaký náboženský mémplex, tak tento implicitne obsahuje imunitný mém: je zakázané potláčať náboženskú slobodu , teda sú zakázané náboženské imunitné mémy, ako sa na vlastnej koži presvedčil aj pápež.

Je zrejmé, že takýto mémplex má šancu sa šíriť iba v ekosystémoch, kde náboženské mémplexy majú oslabený imunitný systém. Napomáha tomu aj silný symbiotický vzťah mémplexov ekosystému Charty ľudkých práv s mémplaxami ekosystému moci. Charta síce ešte nie je súčasťou Ústavy Európskej únie, ale je právne záväzná u jej členov. Je teda replikovaná silou.

Tu si treba uvedomiť, že v prípade Charty ľudských práv ide o ideologický (čo je náboženstvo len bez Boha) ekosystém mémplexov, ktoré ovšem obsahuje ultrasebecké mémy tolerancie (v tomto prípade náboženskej), teda mémy, ktoré oslabujú fitness samotnej Charty. Ak sa totiž stretne v súťaži o ten istý habitat s iným náboženským ekosystémom, alebo mémplexom, napríklad Islámom, ktorý obsahuje dostatok imunitných mémov, tak musí zákonite súťaž prehrať.

Epilóg: Stav západného civilizačného ekosystému mémplexov

V západnom civilizačnom ekosystéme silnie replikácia ekosystému mémplexov Charty ľudských práv, ktorý súťaží o ten istý habitat so starými kresťanskými mémplexami.

Zároveň sa oslabuje imunita mémplexov západného civilizačného okruhu. Mémplexy ľudských práv posilňujú hedónistické správanie sapientov a znižujú schopnosť udržať a ochrániť si svoje zdroje (hlavy sapientov) motiváciou sapientov pomocou imunitných mémov. Vrodená prirodzená agresivita sapientov si vyberá hedónistické mémplexy vo forme adrenalínových aktivít, kolektívnych športov, či iných „bezhodnotových“ mémplexov. Ak sú hodnotové, tak iba okrajovo, napríklad viazané na prirodzenosť rasizmu. Tieto ovšem nemajú šancu sa rozvinúť, pretože sú replikované iba deviantnými menšinami a navyše sú potláčené mémplexami moci, ktoré sú v symbióze s mémplexami Charty. Mémplexy ľudských práv zároveň ultrasebecky posilujú také správanie sapientov, ktoré vedie k znižovaniu natality kresťanskej európskej populácie.

Islám je na vzostupe, ako presvedčivo dokazuje vo svojej slávnej práci Samuel Huntington „ Stret civilizácií .“ Vzostup Islámu je zároveň sprevádzaný posilovaním imunitných mémov na úkor replikácie tolerantných mémov. V západnej Európe rastie početná komunita moslimov, pričom radikálne druhy mémplexov Islámu sa úspešne replikujú medzi mladými sapientami, ktorí sa snažia uspieť v hierarchii tlupy, k čomu im radikálny Islám poskytuje príťažlivé mémy. V Isláme obsiahnuté mémy, ktoré určujú postavenie samcov a samíc úspešne podporujú natalitu moslimov. Ako povedal Muammar al-Gaddafi (parafrázujem): „ Je kontraproduktívne útočiť na neveriacich bombami. Stačí si udržať nárast moslimskej populácie v západnej Európe a o 30 rokov bude väčšinová.

Máme tu teda situáciu, kedy môžeme skoro v priamom prenose sledovať zatiaľ nám neznáme evolučné zákonitosti mémosféry. Možno tieto zákonitosti sú v pozadí zániku veľkých civilizácií.

Odpovedať

By submitting this form, you accept the Mollom privacy policy.