Akoby symbolicky sa mi počas vianočných sviatkov dostal na monitor článok [1], ktorý sa stal nečakaným darčekom pod stromček, pretože je pre mňa mimoriadne významný. Môže byť odpoveďou na to, prečo vlastne má myslenie, psychika, presnejšie umwelt organizmov [2, 3], s centrálnou nervovou sústavou a mozgom štruktúru, ktorá je darwinistická, zložená z darwinistických replikátorov — mémov.

Podľa štúdie [1] organizmy, ktoré používajú komplexnejšie obranné mechanizmy voči parazitom žijú dlhšie ako ich jednoduchší príbuzní. Nie som veľkým fanúšikom počítačových simulácií života, a preto musím zdôrazniť, že nemám priveľkú dôveru ani k tejto štúdii. Počítačová simulácia má sotva potenciál dať širšiu odpoveď ako je položená otázka. Simulovaná téma však je skutočne inšpiratívna na zamyslenie.

Je už dlhšie dokázané, že jazykové štruktúry máme vrodené. Štúdia [1] to v prípade slabík, ktoré sú vlastne základné jazykové tehličky, dokazuje. U novorodencov (vzorka priemerne 2,9 dňa stará) sa pri ich počúvaní rôznych slabík merala infračervená mapa ich mozgov. Ako autori uvádzajú, slabika blif je mozgami novorodencov zreteľne rozoznaná ľahšie ako slabika lbif, či bdif (vedel by som si predstaviť vhodnejšie príklady slabík, ale ďalej budem blif používať ako príklad).

V našich končinách sa zvykneme s pohŕdavým úsmeškom pozastaviť nad tým, že v USA sa na mnohých školách dodnes (aká to zaostalosť!!!) nevyučuje Darwinova teória, ba že náboženské organizácie bojujú za zrušenie jej vyučovania zákonom tam, kde sa táto teória vyučuje. V občasných diskusiách na túto tému zvyknem dodať: namiesto toho, aby sa vyučovala tak, ako dnes, tak jej vyučovanie radšej zrušme aj na našich školách a deti učme niečo užitočnejšie, napríklad ako zaobchádzať z peniazmi.

Na nižšie uvedenej video-prednáške R. Dawkins demonštruje jeden z dôsledkov darwinistického modelu evolúcie. Prírodný výber totiž nerieši problémy tak, aby boli „najlepšie“ z pohľadu toho aby bol výsledok konštrukčne dokonalý. To by totiž prírodný výber musel poznať budúcnosť a vedieť kam sa vývoj bude uberať. Existuje veľa dôkazov, že tomu tak nie je, teda, že evolúcia nie je tzv. teleologická, nesmeruje k nejakému vopred danému cieľu. 

V knihe Tajemství hladiny [1] A. Markoš cituje D. Abrama [2]:

V lone nadšenia z prudkého rozvoja kompjútrov a sietí sa zrodila populárna predstava nesporne inšpirovaná nekvalitnou sci-fi literatúrou — predstava singularity. Vraj keď sa dostatočne zhustí počítačová sieť a súčasne bude výkonnosť a pamäťová kapacita počítačov rásť moorovým tempom, jedného dňa počítače začnú byť inteligentnejšie ako my. Prosto nejakým „vynorením“, emergovaním komplexity. Veľmi to pripomína juadistický mýtus o vdýchnutí duše Adamovi jeho Stvoriteľom. Nepopieram, že aj mne sa to vtedy videlo byť možné.