Pokiaľ som si myslel, ako nás učili, že štát je nejaká následná forma usporiadania spoločnosti po tzv. prvotnopospolnej kmeňovej štruktúre, tak som bol mimo.
Podľa [1] kmeňová štruktúra usporiadania spoločnosti pretrvávala na Strednom východe až do polovice 19. storočia, hoci sa medzitým vystriedali v tej oblasti mestské štáty, Rímska a Byzantská ríša, nasledované Otomanskou ríšou. V podstate beduínske kmene tam dodnes prežívajú.
Podľa [2] bol štát do Európy importovaný z Malej Ázie. Lenže z priebežných rôznych zdrojov viem, že napríklad Kelti a Germáni žili v kmeňových štruktúrach strašne dlho popri Rímskej ríši. Napokon aj v Severnej Amerike indiánske kmene až do príchodu Európanov žili v kmeňových štruktúrach hoci sa v Strednej a Južnej Amerike vyvinuli veľké štáty. Napokon napríklad na Sicílii dodnes ešte napriek veľkému tlaku štátu pretrváva kmeňová štruktúra, ktorú ovšem poznáme iba v niektorých prejavoch ako mafiu.
Tak sa zdá, že kmeňová štruktúra je veľmi stabilný systém a dokáže prežívať so štátnym vedľa seba.
Z mémologického hľadiska tu vidíme symbiotické skupiny mémplexov (mémové ekotopy?), ktoré vzájomne súťažia o tú istú ekologickú nichu, teda o populáciu žijúcu na jednom území.
Takto z nástrelu sa dajú rozoznať nasledovné situácie:
- Mémplexy štátu vytlačia kmeňové mémplexy. To by zodpovedalo základnému smeru vývoja v Západnej Európe, v Číne a možno aj inde.
- Štát zmení kmeňové mémplexy na svoj subsystém (endosymbióza). Teda štát sa stane ekosystémom a kmeňové mémplexy ich vnútornými ekotopmi mémov. To je popisovaná situácia v [1], ale aj na Sicicílii.
- Kmeňové mémplexy vytlačia mémplexy štátu. Táto situácia nastáva po rozpade štátu. Je to situácia ekologickej katastrofy, kedy si jednotlivé mémy hľadajú nové mémplexy aby prežili.