Stalo sa, že som bol oslovený, či by som sa nevyjadril ku komentáru Michala Havrana Ako sa nadchnúť aj pre nepochopiteľné a neviditeľné. Prvou vnútornou reakciou bolo: niéééé! Naozaj nemám chuť sa vyjadrovať k pokusom slovenských intelektuálov o ich sebaprezentáciu v tak typickom slovenskom štýle malé, ale naše. Ale aspoň som skúsil, prečítal som si teda komentár a nečakane sa mi objavila spomienka na môjho láskavého starého otca.

K napísaniu tohoto blogu ma inšpiroval komentár na FB od jedného kresťanského humanistu:

Tak nejako sa u nás v ostatnom čase rozpútal boj pokrokárov proti tmárstvu tých, čo sú buď proti očkovaniu, interupcii, alebo za homeopatiu a najnovšie proti GMO. S pocitom križiaka idúceho oslobodiť Svätý hrob od pohanov, založenom na nespochybniteľnej autorite Svätého Písma, pardón Vedy, vedia nepochybne, že Pravda je len jedna a je — ako inak — na ich strane. Ak je niekto majiteľom inej pravdy (všimnime si: pravdy s malým p), ako vedeckej, tak je tmár, spiatočník, patrí do stredoveku a vôbec, do blázinca. Veď predsa pokrok je tu, dnes neupaľujeme čarodejnice.

Najprv by sme si mali povedať, čo sa myslí tým „mať cieľ“. Ako s mnohými inými pojmami, aj tu sa zamieňajú často dva významy: antropocentrický a „objektívny“. Antropocentrický význam pojmu cieľ je, že si ho určím a idem cielene za ním. K tomu ovšem potrebujem suverénnu od ničoho nezávislú dušu, pretože ak je táto od niečoho závislá, tak určenie toho cieľa už nie je iba vecou mojej duše.

Nedá sa nič robiť, ak porovnáme racionalitu xenofóbnych a xenofilných mémplexov, tak tie xenofilné sú ďaleko bližšie tomu, čo sa ujalo v modeli sveta ako racionálne.

Xenofilné mémplexy samozrejme včleňujú do seba mém nadradenosti v hierarchii tlupy nad xenofóbmi. Vyvinul sa takto napríklad mémplex: iracionálny strach z migrantov (ISM). Šíriteľ tohoto mémplexu je odmeňovaný dopamínom pri každom šírení ISM, pretože tento vytvára úspešné symbiózy s vrodenými hierarchizačnými kognitívne-behaviorálnymi mémplexami (HKBM, [1]).

Migrantská kríza poskytuje neutíchajúci prílev inšpirácie pre hľadanie možných ekosystémových zákonitostí v mémosfére západnej civilizácie, ale aj planéty. Napríklad podľa [1]: