|
| Konektóm ľudského mozgu[3] |
Pre lepšie pochopenie významu mozgového konektómu treba priblížiť aká je architektúra mozgu. Jej základom sú populácie neurónov, ktoré sú vzájomne náhodne prepojené počas ontogenézy mozgu v maternici[1], [2] . Tieto populácie majú (podľa toho v ktorej časti mozgu sú) rôznu štruktúru, ale podstatné je vedieť, že vzájomne si v konkrétnej oblasti mozgu konkurujú v spracovaní rovnakého vstupného podnetu (napríklad v niektorom jadierku Thalamu, alebo v tzv. bunke primárneho vizuálneho kortexu). Podľa toho ako je populácia vnútri seba prepojená dokáže na tie isté podnety reagovať silnejšie alebo slabšie a túto reakciu odovzdajú ďalej do ostatných častí mozgu.
Mapu prepojení mozgu nazývame konektóm. Ide o akúsi schému prepojenia častí mozgu. Konektóm sa vytvára počas jeho ontogenézy v maternici. Jeho štruktúra je do značnej miery určená geneticky a epigeneticky. Štruktúra konektómu sa počas života vo veľkých škálach prakticky nemení, v stredných škálach viac a v mikroškálach najviac. Z toho pre mémbionty vyplýva zásadné obmedzenie vytvárania vlastných metabolických štruktúr, ale aj ekologických vzťahov.
Len pre doplnenie kontextu uvádzam, že prepojenia sú buď excitačné (posiňujú v cielených neurónoch reakciu), alebo inhibičné (reakciu tlmia):.
Z pohľadu mémológie je konektóm vrodenou metabolickou sieťou mémov. Z toho vyplývajú pre svet mémového života niektoré zákonitosti:
- Zákonitosť pozitívnej selekcie rastu komplexnosti konektómu
- Čím je konektóm komplexnejší, tým viac funkcií je mozog schopný vykonávať.
Konektóm mozgov cicavcov má počas evolúcie tendenciu mohutnieť. Jedinec s bohatším konektómom dokáže riešiť zložitejšie životné situácie, čo mu poskytuje evolučnú výhodu. Až od určitej hustoty konéktómov sú mémnbionty schopné replikácie do iných hláv.
- Zákonitosť komplexnosti metabolickej siete mémbiontov
- Čím je bohatší konektóm, tým môže byť metabolická sieť mémbiontov mohutnejšia a komplexnejšia
Čím je viac prepojení medzi časťami mozgu, tým je možné zapájať viac metabolických reťazcov do metabolickej siete mémbionta. Napríklad mémbiont slova láska, lokalizovaný prevažne v kortikálnej Brockovej oblasti, môže byť vnútorne regulovaný prepojením s podkôrovou amygdalou, ktorá vytvára pre sapienta emočný význam a pre mémbionta tohoto slova väčšiu šancu na replikáciu, pretože emočné slová sú častejšie replikované najmä ženskými mozgami.
- Zákonitosť bohatosti intencionality mémbiontov
- Čím je bohatší konektóm, tým môže byť bohatšia intencionalita mémbionta
S nárastom možností zapájania funkčných reakčných sietí do vlastnej metabolickej siete získava mémbiont viac možností zabezpečiť svoje životné záujmy, svoju intencionalitu.
- Zákonitosť komplexnosti ekosystému mémbiontov v mozgu
- Čím je bohatší konektóm, tým je schopnosť tvorby ekosystémových vzťahov mémbiontov väčšia.
Čím je konektóm bohatší, tým viac symbiotických a kompetitívnych vzťahov môže mať mémbiont. Čím je týchto vzťahov viac, tým sa zvyšuje jeho šanca replikácie do inej hlavy. Prírodný výber uprednostní mémbiontov, ktorí dokážu lepšie využiť konektóm.
- Zákonitosť pozitívnej selekcie plenárnych mémbiontov
- Čím je bohatší konektóm, tým majú na svoju evolúciu väčšiu šancu plenárne mémbionty.
Plenárne mémbionty sú také, ktoré veľkú časť svojej funkcionality prenechávajú na symbiotické vzťahy s inými mémbiontami. Tým je síce ich funkcionalita a štruktúra fluidnejšia, zároveň však sa zvyšuje vďaka tomu šanca plenárneho mémbionta na rozmnoženie. Z logiky veci vyplýva, že čím je komplexnejší konektóm, tým je väčšia možnosť plenárneho mémbionta vytvárať funkčné symbiózy s inými mémbiontami.
Zdroje:
- Edelman, G. M., & Rogers D. Spotswood Collection. (1992). Bright air, brilliant fire : on the matter of the mind. BasicBooks.
- Kandel, E. R. (2013). Principles of neural science Fifth edition (5th, rev. ed.). McGraw Hill.
- Wikipedia, Connectome, https://en.wikipedia.org/wiki/Connectome