Anima et Machina

Sam Harris s odvahou hlupáka spochybňuje morálku Boha v tej forme, v akej ju chápe mnoho veriacich. Ako sme už videli, pre to, aby to mohol robiť nemá nijaký dôkaz iba vieru, že Boh sa má riadiť rovnakými pravidlami ako Sam Harris.

Predstavme si Sama Harrisa ako mikrobiológa, ktorý vytvorí varianty nejakých baktérií a nechá ich na seba pôsobiť. Tie varianty, ktoré nevyhovejú nejakému jeho zámeru podrobí genocíde. Možno je to v prospech preživších, vyhovujúcich baktérií, prinajmenšom preto, že pokračujú v ďalšom živote a vývoji. Harris — Stvoriteľ — Hýbateľ a podobne stvoril svet, pretože mal nejaký zámer a v tomto zámere naďalej pokračuje. Baktéria Harris na sympóziu baktérii buráca z tribúny o nemorálnosti Harrisa  — Stvoriteľa atď., spochybňuje ho, obviňuje a pri tom vôbec nič netuší o tom, čo sa vlastne s ním a inými artefaktmi sveta deje. Pravidlá svojho miniatúrneho života stotožňuje s pravidlami, ktorými sa riadi jeho stvoriteľ.

Ak Boh stvoril náš svet, určil mu jeho pravidlá, vrátane tých morálnych. Nie je na strane veriacich v takéhoto Boha aby Harrisovi čokoľvek dokazovali, je na jeho strane aby dokázal svoju Bohu-rovnosť, kedy môže posudzovať jeho činy. Aby to dokázal, nech najprv stvorí svet aspoň taký absolútny v aký sám verí. Nedá sa? Tak potom trepe nezmysly.

Harris si zjavne neuvedomuje, že akékoľvek morálny sytém, ak má platiť pre všetkých, ak má byť nepochybniteľne platný, musí byť daný zvonka. Nehlasuje sa o ňom. Verí sa v taký systém a podriaďuje sa mu. Nedá sa vytvoriť za pomoci rozumu a jeho esencie — vedy.

Čo môže o morálke povedať vedecký výskum? Všetky spoločenské organizmy majú vrodené mechanizmy upravovania svojich vzťahov k druhým príslušníkom vlastného druhu a spoločenstva. Ak by ich nemali, spoločenstvo by sa nevyvinulo. A tak máme napríklad vrodený odpor k zabíjaniu príslušníka vlastnej tlupy. Už menší odpor máme k zabíjaniu príslušníka cudzej tlupy. Ba čo viac, máme vrodené pudenia k riešeniu teritoriálnych konfliktov zabíjaním, podobne ako naši najbližší príbuzní — šimpanzy.

Zabíjať vlastné deti sa zdá byť absolútnym zákonom, ktorý by mal platiť bez výnimky a bol by vlastne vedecky doložiteľnou spoločenskou normou. Lenže aj tu máme vrodené mechanizmy, kedy je výhodnejšie narodené dieťa zabiť. Napríklad pre to, že tlupa dlhodobo hladuje a ak by dieťa žilo, tak by aj tak neprežilo a ešte by s vysokou pravdepodobnosťou zabilo matku, ktoré má takto väčšiu šancu zachovať svoje gény. Deti sa z rôznych evolučne psychologických príčin zabíjalo a zabíjajú všade na svete. Je to vždy ťažké rozhodovanie. Aby sa uľahčovalo, ako vo všetkom, tak aj tu si to ľudia na celom svete kultúrne ritualizujú. Napríklad u Inuitov sa novorodenec považuje za človeka až keď dostane meno. V našej osvietenej kultúre sa plod považuje za človeka až od 12 týždňa tehotenstva. Do tej doby ho možno zabiť.

Predpokladám, že pán Harris má ľudskoprávny modený postoj k zabíjaniu ľudí. Zabíjanie? Fuj!!! Za žiadnych okolností, život je podľa neho najvyššia hodnota. Lenže vedecká pravda to nie je, ako sme videli. Tak potom odkiaľže berie túto pravdu? Z vlastnej hlavy? Alebo z nódnej vlny ľudských práv? Kto rozhodol a kedy o tom, že táto pravda má absolútnu platnosť? Tú určite nemá. Prinajmenšom každý vrah, každá budúca matka, ktorá sa rozhodne pre potrat, každý štát, ktorý sa rozhodne brániť pred zabíjaním zo strany cudzích armád, každý štát, každý sebevražedný fanatik, každý policajt, ktorý ochráni verejnosť pred ním atď zabíjajú z pohľadu nejakej inej morálky.

Morálnych systémov môže byť veľa a všetky sa dajú rozumovo zdvôvodniť. Ba dokonca vedecky v zmysle Harrisovej naivnej viery vo všemocnosť vedy. Pre každý čin sa dá nájsť vedecký argument, prečo stal, aké mal genetické a spoločenské predpoklady.

Ak chce pán Harris nejaký platný a nespochybniteľný morálny systém, tak nevie o čom hovorí. Tak ako každému na tomto svete neostáva v takom prípade v nejaký veriť, rovnako ako to robia tí, ktorým podľa jeho vlastných slov „spľasol bublinu.“