Veľkú oblasť biologických javov nedokážeme popísať výkladovým rámcom fyziológie, prírodným výberom, či molekulárnou biológiu. Ide o oblasť vzťahov medzi organizmami, najmä symbiotických. Výkladový rámec musí byť iný, vzťahový, relačný. Pre vysvetlenie hlavných vývojových trendov v symbiotickom vzťahu medzi sapientami a svetom mémbiontov potrebujeme vychádzať z teoretického modelu symbiózy, ktorý bude schopný popísať javy dvoch svetov — organického a mémového — jednotným spôsobom. K tomuto účelu naviažem na učenie estónskeho (východopruského) biológa Jakoba von Uexküll o vzťahu organizmu ku svojmu prostrediu [1].
Model organizmu
Uexküll chápe každý organizmus vo vzťahu k jeho prostrediu ako do toho prostredia včlenený cez znaky, ktoré majú preň životný význam. Všetky znaky prostredia, ktoré majú pre organizmus nejaký význam tvoria dokopy jeho Umwelt. Všetky významy zasa jeho Innenwelt. Každý organizmus o svojom prostredí vie iba to, čo je súčasťou jeho Umweltu, zároveň však cez svoj Umwelt spoluvytvára svoje prostredie.
Nevymyslím lepší príklad ako sám Uexküll. Kliešť, ktorý striehne v tráve na hostiteľa zacíti pach kyseliny maslovej, ktorý vylučujú na pokožke všetci cicavci. Molekuly tohoto pachu sú pre kliešťa znakom jeho Umweltu, ktorého význam v Innenwelte je: blízko je vhodná potrava. Nič viac o koristi nepotrebuje vedieť. Ako je veľká, akú má minulosť, farbu, osrstenie, atď. Kyselina maslová plne reprezentuje význam koristi. Ak sa podarí kliešťovi dostať na pokožku hľadá na nej najteplejšie miesto, znak jeho Umweltu, pretože pod teplejším miestom býva krvná cieva s potravou pre kliešťa, čo je význam v jeho Innenwelte: zabodni sosák do tohoto znaku a saj.
![]() |
Obrázok 1. Umwelt-Innenweltový model organizmu v prostredí |
Obrázok 1 reprezentuje model organizmu v jeho prostredí v zmysle Uexküllovho učenia. Šedý amorfný útvar je fyzický organizmus, farebne vyznačené útvary sú funkčné prvky modelu. Organiuzmus vystupuje ako subjekt a entity prostredia voči nemu ako objekty, repezentované svojimi znakmi (fialová hviezdička a modrý päťuholník). Organkizmus je funkčne tvorený Innenweltom oddelným od prostredia Umweltom. Znaky Umweltu sú v princípe dvoch typov:
-
Merkmal — je znak, ktorý rozpoznáva organizmus na objekte. Tento znak má v Innenwelte organizmu nejaký význam. Napríklad spomínaná kyselina maslová. Všetky Merkmaly spolu tvoria časť Umweltu, ktorú Uexküll nazval Merkwelt (svet znakov). Na obrázku je vyznačený žltou farbou. Merkmal organizmus rozpoznáva pomocou Rezeptora, ktorý je na obrázku znázornený ako žlté kliešte, ktoré presne zapadajú na tvar fialovej hviezdy reprezentujúcej znak objektu. Recptorom v prípade kliešťa bude nejaký zmyslový orgán posiaty bunkami, ktoré majú na povrchu molekulu presne obklopujúcu nejakú časť molekuly kyseliny maslovej.
-
Wirkmal — je znak objektu, na ktorý organizmus pôsobí. Napríklad pokožka cicavca. Všetky Wirkmaly spolu tvoria časť Umweltu ktorej hovoríme Wirkungswelt (svet pôsobenia). Na obrázku je vyznačený modrou farbou. Na Wirkmal objektu organzmus pôsobí nejakým Effektorom, ktorý je presne tvarovaný a prispôsobený na svoj účel daný významom v Innenwelte. Effektor je na obrázku vyznačený ako modré kliešte, ktoré presne uchopujú tvar znaku objektu znázornený ako modrý päťuholník. V našom príklade to môže byť sosák, ktorý je tvarovo a funkčne dokonale uspôsobený na prerazenie pokožky a satie krvi z kapiláry.
Variabilita znakov a významov
![]() |
Obrázok 2. Umwelt-Innenweltový model s variabilitou |
Symbióza
![]() |
Obrázok 3. Model mutuálnej symbiózy |
Symbiot
![]() |
Obrázok 4. Symbiot |
- Symbiot
- Organizmus tvorený najmenej dvoma symbiontami, ktorý má vlastný Umwelt a Innenwelt.
- Bližšie o význame Uexkülla a jeho učení nájdeme v biosemiotickej literatúre, napríklad v zborníku Karel Kleisner, Uexküll, J. von, Kliková, A., Markoš, A., Kouba, P., Stella, M., Witzany, G., & Havlíček, J. (2006). Umwelt — zborník (Alice Kliková & K. Kleisner (eds.); Amfibios, Vol. 4). Pavel Mervart 2006.
- Podrobný rozbor otázky, prečo sa nedá prostredníctvom darwinistického princípu evolučnej súťaže vysvetliť spolupráca organizmov hlavne v podobe symbióz nájdeme napríklad v Gontier, N. (2007). Universal Symbiogenesis: A Genuine Alternative to Universal Selectionist Accounts. Symbiosis, 1(44), 167–181. https://philarchive.org/rec/GONUSA