Súhrn mémológie

1. Prečo treba mémológiu

Vývoj vied priniesol niektoré zásadné otázky:

Domestikácia človeka

• Človek je jediná opica, ktorá nesie fenotypové znaky domestikovaných zvierat, viď napríklad Leach, H. M. (2003). Human Domestication Reconsidered. Current Anthropology, 44(3), 349–368. https://doi.org/10.1086/368119
• Domestikiácia je z pohľadu biológie forma symbiózy. V prírode poznáme aj iné podobné formy domestikácie, napríklad medzi mravcami a niektorými druhmi húb, či hmyzu.
• Symbióza je forma spolužitia, kde symbionti na seba vzájomne vyvíjajú selekčný tlak tak, aby symbióza fungovala. Preto treba spolužitie symbiontov chápať ak jeden organizmus, na ktorý sa vyvíja selekčný tlak z prostredia ako na celok, ako na jeden organizmus.
• Ak sme teda domestikovaní, tak s kým žijeme v symbióze? V princípe je možné byť v symbióze iba s iným organizmom.
  

Determinizmus mysle

• Vývoj neurovied stále viac a viac potvrdzuje, že mozog je deterministický systém, viď napr. Honderich, Ted. 1988. A Theory of Determinism: The Mind, Neuroscience, and Life-Hopes. Oxford: Oxford University Press.
• Darwinova evolučná teória je v priamom rozpore s predstavou slobodnej vôle, pretože morfológia a správanie organizmov sú determinované adaptáciou na prostredie a sú selektované prírodným výberom.
  

Kultúra ako evolvujúci systém

• Nič v kultúre neexistuje bez predchádzajúceho vývoja
• Vývoj sa deje darwinisticky, kultúrne elemnty sa replikujú vo variáciách, ktoré medzi sebou súťažia o prežitie. Presadzujú sa také varianty, ktoré sa dokázali adaptovať na zmeny v kultúrnom ekosystéme
  

Zjednocujúci predpoklad

• Na vysvetlenie týchto javov stačí jediný predpoklad:človek žije v symbióze s inou formou života, ktorá osídľuje jeho mozog a formuje ho tak, aby vytváral to, čo nazývame kultúrou.
• Tento proces je rovnako darwinisticky deterministický ako sú procesy v organickej prírode.
  

2. Tri princípy života

Metabolizmus

• Každý život je formou, ktorá usporiadava nejaký obsah. Najviac poznáme molekulárnu formu života, z ktorej pozostávame aj my. Organizmy sú vysoko organizované premeny molekúl, čo nazývame metabolizmom. Ja však chápem metabolizmus širšie ako sa chápe v biológii. Nie je to len premena niektorých druhov molekúl, ale akákoľvek premena molekúl, teda napríklad aj syntéza RNA, DNA, proteínov.

Intencionalita

• V živých systémoch prebiehajú metabolické premeny v reťazcoch a sieťach, ktoré sa vzájomne podmieňujú. Výsupy z jedných reťazcov a sietí sa stávajú vstupmi do iných. Tým sa tieto systémy udržujú, sú intencionálne v zmysle toho, že slúžia na udržianie štruktúry organizmu a jeho replikáciu.
• Súčasne je každý organizmus súčasťou prostredia, z ktorého cielene získava zdroje a riadi svoju interakciu s inými organizmami. Koná teda intencionálne, čiže vo svojom záujme.
  

Replikácia

• Druhá veta termodynamická je neúprosná. Čím je nejaká štruktúra hmoty zložitejšia, tým ľahšie podlieha rozpadu. Živé systémy tomuto osudu čelia tak, že neustále svoju štruktúru replikujú. K tomu účelu zbierajú z prostredia zdroje, teda pôsobia lokálne proti nárastu entropie nárastom organizovanosti. Samozrejme za cenu globálneho nárastu entropie, druhá veta termodynamická sa nedá poprieť.
• Čím sú živé systémy zložitejšie, tým ťažšie je ich presne zreplikovať. Vznikajú varianty pôvodnej organizovanosti, ktoré medzi sebou súťažia o obmedzené zdroje. Pôsobí preto darwinistická evolúcia selekcie z variánt, prírodný výber.
• Prírodný výber je jediný zdroj narastania komplexity života.
  

3. Mémová forma života

Ako som už uviedol, tri okruhy otázok, ktoré nám priniesol vývoj vied vieme vysvetliť predpokladom, že žijeme v symbióze s inou formou života. Uveďme jeho základné princípy.

Mém

• Podstatou tejto inej formy života je mém. Mém je zmena reakčného toku informácie v mozgu. Ide teda o metabolickú zmenu informácie, ktorá pozostáva zo synaptickej siete mozgu.

Substrát

• Mozog má vrodenú štruktúru mémov. Tvorí ju:
• Architektúra mozgu. Mozog je zložený z rôznych častí a tie z subčastí. Napríklad mozgový kmeň, bazálne gangliá, amygdala, neokortex, atď. Tie majú špecializované funkcie, čiže svoju formu metabolizmu, svoje mémy.
• Konektóm mozgu. Všetky časti mozgu sú vzájomne bohato prepojené bielou hmotou, ktorú tvoria zväzky axónov. V zmysle definície mému sú tieto prepojenia tiež mémami, pretože cez ne metabolizujú informačné toky medzi nervovými populáciami.
• Substrát je veľmi zložitý komplexný systém mémov a ich sietí. Dôležité je si uveomiť, že substrát obsahuje biologickú vrodenosť človeka, čiže základné nástroje ako reagovať na životné úlohy, napríklad zháňanie potravy, rozmnožovanie, orientácia v prostredí, atď.
• Substrát môžeme chápať ako sadu nástrojov našej biologickej prirodzenosti.

Mémbiont

• Organizovaná sebaudržujúca sa štruktúra mémov v mozgu je mémbiont. Mémbiont má svoju intencionalitu, vzájomným usmerňovaním mémov si udržuje svoju štruktúru a bráni sa rozpadu a zmenám. Interaguje s prostredím v mozgu, čím si zabezpečuje zdroje.
• Zdrojmi pre mémbionta sú mémy zo substrátu a od ostatných mémbiontov, s ktorými interaguje.
• Príklady mémbiontov: slová, spomienky, návyky, zručnosti, vedomosti.
• Mémbiont sa v mozgu sformuje v procese učenia, v princípe je to v synaptickej štruktúre mozgu sformovaný vplyv z prostredia.
  

Morf

• Mémbionty, ktoré dokážu urobiť v prostredí také zmeny, ktoré sa následne sformujú v podobe podobného mémbiontu, čiže sa dokážu zreplikovať z hlavy do hlavy sú plnohodnotne živé, pretože spĺňajú všetky tri princípy života.
• Zmenu v prostredí, prostredníctvom ktorej sa mémbiont zreplikuje, nazývam morf.
• Morfami sú všetky kultúrne artefakty, texty, umenie, stavby, inštitúcie, atď, skrátka celá zjavná kultúra.
• Morfy majú duálnu funkciu:
  
  1. Sú analógiou molekúl DNA a RNA v molekulovom živote. V nich je fyzicky zakódovaná čisto informačná štruktúra mémbiontov, ktoré spolu morf zakódovali. Je tu však základný rozdiel: kým v DNA je zakódovaná informácia a fyzickej štruktúre organizmu, v morfe je to opačne, je tam fyzicky zakódovaná štruktúra informácie mémbiontov. Pokiaľ takto zakódovaná štruktúra mémbiontov v mozgu nie je, tak sa vytvorí, čiže sa zreplikuje pôvodná štruktúra mémbiontov, ktorí morf vytvorili. Bežne sa to nazýva učením.
  2. Pokiaľ už v mozgu poobná štruktúra mémbiontov je, tak sa posilní a obnoví. Mozog sa snaží nepoužívané informácie vymazať, pretože udržiavanie synaptických prepojení je nákladné. V tomto druhom prípade teda morfy slúžia ako analógia **potravy** v molekulovom živote.
     

4. Entosystém

• Spolužitie mémbiontov v mozgu nazývam entosystém. Je to vnútorný ekosystém mémbiontov, ktorý má svoje vlastné zákonitosti.
• Entosystém vzniká v každom jedincovi od začiatku a jeho smrťou zahynú mémbionty celého entosystému, pokiaľ sa nedokázali medzitým rozmnožiť do iných mozgov.
• Entosystém majú všetky tvory, ktoré majú mozog. Každý entosystém sa tvorí zvnútra genetickým programom a zvonka interakciou s prostredím.
• Z povahy substrátu vyplýva, že je oveľa ťažšie v entosystéme udržať vnútornú stabilitu mémbionta nejakou klauzurou (bunková membrána, pokožka a pod.), pretože všetko je nejakými mémami konektómu spojené so všetkým.
• Klazuru je možné čiastočne riadiť mémovou štruktúrou exitačných a inhibičných neurónov, čím sa vytvorí niečo podobné bunkovej membráne s receptormi.
• Preto v entosystéme prevažuje nad darwinistickou súťažou symbiotická spolupráca. Veľmi často vznikne nový mémbiont spojením jednoduchších do symbiózy. Napríklad mémbionty foném do mémbiontov slov, tie zas do mémbiontu vety, či básne. Preto prevažujú v entosystéme mutuálna symbióza a endosymbióza nad inými formami symbióz.
• Endosymbiózy umožňujú hierarchickú výstavbu entosystému, čo je v súlade s neurovedným výskumom, kde od zmyslových centier cez asociačné až po abstraktné vrstvy prefrontálneho kortexu vidíme hierarchickú výstavbu mysle.
• Entosystém ako systém vzťahov medzi mémbiontami, vysvetľuje bez zvyšku evolučný pôvod a fungovanie toho, čo býva inak označované ako myseľ, či vedomie.
  

5. Exosystém

• Hlavný význam mémológie je v tom, že dokáže vysvetliť jednotným darwinistickým výkladom prechod od individuálnej mysle do kolektívnej kultúry postupnými evolučnými adaptačnými krokmi. Tým, že sa mémbionty postupne naučili replikovať do iných mozgov, vznikla kvalitatívne nová situácia darwinovského mechanizmu produkcie variability a následnej selekcie. Zákonite tým vzniká evolučná súťaž mémbiontov o substráty (mozgy). Vznikajú vzťahy medzi variantami, vývojovými vetvami, vzniká ekosystém mémbiontov, ktorý zvykneme nazývať kultúrou, ale ja som mu pre odlíšenie od entosystému a zdôraznenie živosti dal názov exosystém.
• Koncept exosystému úplne vysvetľuje jav kultúry.
• Variabilita pri replikácii mémbiontov umožnila špecializáciu sapientov na určité činnosti (spoločenskú deľbu práce). Vďaka tomu mohla radikálne narásť diverzita mémbiontov (mozog má obmedzenú kapacitu), čo výrazne urýchlilo evolúciu exosystému.
• Pri replikácii z morfov vzniká vysoká variabilita mémbiontov naprieč exosystému. Ide o známy filozofický problém quálí. Všetci vieme čo to je červená farba ale v každom to značí niečo iné.
• Z pohľadu každého entosystému sú morfy rovnakou súčasťou prostredia, ako stromy, zvieratá, či iní ľudia. Pôsobia cez zmysly a iné orgány tela a menia štruktúru informácie rozprestretej v sieti synapsií. Vyvíjajú selekčný tlak na usporiadanie mozgu. Ich evolúcia je oveľa rýchlejšia ako evolúcia iných prvkov v prostredí, preto dokážu vyvíjať domestikačný tlak na genotyp a fenotyp sapienta.
  

6. Domestikácia sapienta

• Koncepcia exosystému úplne vysvetľuje jav domestikácie druhu Homo Sapiens a aj darwinovský determinizmus jeho správania. Tým je definitívne vyvrátený koncept slobodnej vôle, pretože myslenie je výslednica ekosystémových vzťahov v exostémoch, ktoré formujú entosystémy jedincov. Inak povedané: ľudia nevytvárajú kultúru, ale kultúra vytvára ľudí.
• Čím je väčšia populácia mozgov sapientov v exosystéme, tým je vyššia variabilta každého mémbionta. Pretože je substrát prostredníctvom konektómu mozgu veľmi mémovo prepojený, súčasne stúpa pravdepodobnosť, že niektoré vrodené mémové reťazce a siete substrátu sa stanú súčasťou metabolickej siete niektorého mémbionta. Mémbiont využije vrodené kognitívne a psychické schopnosti pre vlastné životné účely. To je podstata domestikácie sapienta.
• Prenos pôvodnej životnej funkcie cez mémbionta nazývam domestikačný transfer. V civilizácii už prakticky niet životnej spôsobilosti, ktorá nie je transferovaná na kultúru. Tá určuje čo a kedy jesť, ako vylučovať, ako sa rozmnožovať, ako sa správať, ako sa starať o deti, čo robiť počas dňa a noci.
• Domestikačným transferom sa potenciuje evolúcia mémbiontov v exosystéme. Súčasne však sa stráca prirodzená funkčnosť sapienta, ktorá je delegovaná na symbionta — exosystém mémbiontov. Tento jav nazývam domestikačné hlúpnutie. V civilizovanom exosystéme je každý jedinec skoro vo všetkých životných spôsobilostiach transferovaný na inštitúcie, technológie, zvyky, ideológie atď., teda ich nie je schopný vykonávať sám, na rozdiel od lovecko-zberačských spoločností, kde naopak väčšinu svojich životných funkcií si každý jedinec zabezpečuje vrodeným spôsobom, ktorý je výsledkom jeho biologickej evolúcie.