Tvar a podoba (chybné nevydané)
Začnem z možno trocha nečakaného uhlu pohľadu. Viete čo má spoločné Alik a Dunčo? Správne, sú to psy. V tejto triviálnosti sa ovšem skrýva jedna zo základných otázok biológie, snažiacej sa popísať živý svet. Aj Alik, aj Dunčo sú nesporne žíví, pobehujú okolo nás. Teraz však záludná otázka: videl kedy kto niekde pobehovať psa? Odpoveď možno niekoho prekvapí, ale ja budem tvrdiť, že nie. Pod pojmom pes totiž rozumieme akéhosi vyabstrahovaného psa zo všetkých živých, už mŕtvych a ešte nenarodených psov. Takýto pes ovšem nie je živý, je to naša predstava psa. A v tom je pre biológiu zakopaný pes.
Keď sa pokúšame popísať svet, jeho prvky a zákonitosti, ktoré v ňom identifikujeme, tak sa nevyhneme tomu, aby sme neabstrahovali. Miesto toho, aby sme popisovali jednotlivosti všetkých entít sveta, tak odhliadneme od ich odlišností a zameriame sa na to, čo majú spoločné. Napríklad vo fyzike to ide. Vykašleme sa na to, či sú telesá červené či modré, majú dobrú či zlú náladu, či chutia alebo nie, stačí nám ich vzdialenosť a hmotnosť, aby sme vedeli spočítať silu, ktorou sa priťahujú. Zo „živých“ a zložitých predmetov sveta spravíme hmotné body. Tento postup však je v živom svete možný iba za cenu toho, že sa zriekneme živosti entít, pričom predmetom záujmu biológie je predsa život, či nie?
Kedže nemôžeme naraz skúmať všetky živé entity, tak sa abstrahovaniu nedá vyhnúť. Čo pri tom robíme? Vyzdvihujeme spoločné znaky, spoločné vlastnosti a nevšímame si ich odlišností. Niet vyhnutia, bez toho sa veda robiť nedá. Treba však mať vždy na pamäti, že ak pracujeme s abstrakciami, tak pracujeme s neživými objektami, ktoré v rôznej miere odrážajú konkrétne jednotlivé živé entity, či ich čiastky, ale nie sú schopné popísať ich živosť, pretože tá je individuálna.
Po tomto zdanlivo nesúvisiacom úvode prejdem k téme účinnosti vakcín.
Spike
Na obrázku 1 vidíme typický obrázok, ktorý sa dnes často ukazuje aj v médiách. Je to obrázok vírusu SARS-CoV-2. Lenže tento obrázok je štylizovaný, schématický. Takto náš nový čínsky kamarát nevyzerá. Ak sa pozrieme na obrázok 2 vytvorený pomocou transmissného elektrónového mikroskopu, tak zrazu vidíme to o čom som písl v úvode (doporučujem ísť na stránku a zväčšiť). Isteže všetky štyri viditeľné víeusy sú veľmi veľmi podobné, ale rozhodne nie rovnaké.
Z pohľadu vakcinácie si všimnime tie červené „anténky“ na povrchu vírusu. Naývajú ich spike (slovenský termín som nezistil) a sú to proteíny, pomocou ktorých vírus presvedčí bunku, aby ho vtiahla cez bunkovú membránu dnu. Bunková membrána je od toho, aby vnútorné prostredie bunky oddeľovalo od vonkajšieho. Lenže súčasne bunka potrebuje riadiť čo do nej smie prísť a čo nie. Od toho je bunková memrána pretkaná množstvom špecializovaných proteínov, ktoré rozpoznávajú pre bunku potrebné molekuly v prostredí.
Literatúra a odkazy
- abc