Náčelníctvo

Náčelníctvo, chiefdom, Häuptlingstum  (Wikipédia).

Podľa [3] je lovecko-zberačská tlupa (LZT) neinštitucionalizovaná. Napríklad  nemá náčelníka, pretože ho nepotrebuje. Naša organizácia tlupy sa nepodobá rodinnej tlupe ako je u šimpov, či goríl, ale pozostáva z  viacerých rodín, je podobnejšia tlupám bonobov [4]. Vládnu v nej oveľa fluidnejšie vzťahy.

Podľa [2] ovšem sa prirodzeným darwinisticky graduovaným spôsobom pri hustej lokálnej sieti kmeňov nevyhnutne musela vyvinúť inštitúcia na riešenie neustálych medzikmeňových sporov. Je to miesto pre selekčný tlak na prirodzených  alfa-samcov, ktorí sú vybraní do rady náčelníkov, aby zastupovali kmeň.  Veď je zrejme prirodzené, že sa tam nepošle slaboch. Zatiaľ však je pre mňa takto zdôvodnené náčelníctvo evolučne málo graduované.

• Samozrejme aj v LZT mohli byť spontánne selektovaní jedinci, ktorí získali výlučné postavenie vo svojej tlupe. Lenže toto zrejme aj zanikalo s ich úmrtím. Nemalo to mémovú podporu.
• Forma špecializácie. Niekto robí niečo, čo iní nerobia. Podľa [1] je LZT málo štruktúrovaná z hľadiska špecializácie. Napokon aj naši opičí príbuzní sú na tom rovnako. Každý robí všetko a selekčný tlak prírodného výberu uprednostňuje tie rodiny, ktoré to všetko robia efektívnejšie. Na výber do rady náčelníkov sa selekčný tlak neopiera na všetky, ale iba na určité vlastnosti jedinca.
• V záujme náčelníka je replikovať mémy náčelníctva. Predpoklad pre postupný vývoj mémplexov náčelníctva a neskôr hrdinských eposov, vodcovstva a posvätnosti vodcu.
• V záujme mémplexov náčelníctva je nesporne vytváranie symbióz s inými mémplexami, ktoré dovtedy vznikali nezávisle nad jednotlivými vrodenými kognitívno-behaviorálnymi modulmi mozgov.
• Tlupa bez inštitútu náčelníka je menej komplexná ako tlupa s inštitútom náčelníka ⇒ nárast komplexity.
• Tlupy spojené cez inštitút náčelníctva sú komplexnejšia štruktúry ako samostatné tlupy ⇒ ďalší nárast komplexity.
• Dôsledok: prechod od fluidnej štruktúry k hierarchickej komplexite. Pripomína to prechod od fluidnej štruktúry prokaryotov (baktérií) k eukaryotickej mnohobunkovej hierarchickej komplexite. Aj baktérie komunikujú, spolupracujú, len sa nešpecializujú, ale niekedy jedny tvoria centrá inokedy druhé v tom istom ekotope, podľa meniacich sa podmienok. Mnohobunkáč je hierarchizovaný a špecializovaný trvale.
• Náčelník ako inštitúcia sa môže trvale udržať iba ako súčasť väčšieho, komplexnejšieho celku. Ak umrie prirodzený vodca, tak tlupa skrátka nemá nasledovníka. Ak umrie náčelník, ktorý tlupu zastupuje v inštitúcii náčelníctva, musí byť nahradený. Celok udržuje svoju štruktúru, celok je selektovaný a časti sa tomu prispôsobujú. Také celky, v ktorých to nefungovalo boli voči takým, v ktorých to fungovalo odselektované a zanikli. Dnes o nich nič nevieme. Klasický darwinizmus ⇒ prežijú stabilnejšie systémy.
• V komplexnejších štruktúrach ako je tlupa sa oveľa ľahšie presadí špecializácia. Napokon to, že nejaké celky nerobia všetko, ale iba niečo, to však efektívnejšie, či optimálnejšie, je rysom komplexity. Je to to isté ako orgány v mnohobunkáčoch, či rôzne typy proteínov, organel a nukleotidov v bunke.
• Náčelníctvo sa takto javí ako nutná a prirodzená súčasť vyššej miery komplexity ako je tlupa.
• Z tohoto pohľadu je jedno, či ten tmel komplexity tvorí konkrétny sapient — náčelník, alebo mémplex — zákon. Nie je to ovšem jedno z pohľadu génov a z pohľadu mémov. Kým živé náčelníctvo je ešte ako tak v réžii evolúcie génov, tak písané náčelníctvo zákonov je už oveľa viac v réžii evolúcie mémov, a preto je to v ich záujme.
• Od vyvinutia náčelníctva by mal prírodný výber nevyhnutne selektovať také mémové ekosystémy, ktoré budú presadzovať vyššie spomenutý záujem mémov, a teda dominanciu symbionta mém nad symbiontom gén.
  

Zas a znova ten istý problém selekcie komplexnejších systémov. Ale prečo? Nejaký zákon narastania komplexity by to chcelo, a ten by nejako musel vychádzať z termodynamiky. Niečo ako:

Lenže vidím viacero  problematických miest v tejto formulácii.  Alibisticky a naivne: